|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 22.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Cecília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
18. júla 2011
Pády a testy očí môžu odhaliť Alzheimerovu chorobu skôr
Ľudia, ktorým hrozí vyvinutie Alzheimerovej choroby, padajú dvojnásobne častejšie ako zdraví ľudia. Okrem toho, túto chorobu možno odhaliť prostredníctvom vyšetrenia ...
Zdieľať
Foto: Ilustračné foto SITA, APBRATISLAVA 18. júla (WEBNOVINY) - Ľudia, ktorým hrozí vyvinutie Alzheimerovej choroby, padajú dvojnásobne častejšie ako zdraví ľudia. Okrem toho, túto chorobu možno odhaliť prostredníctvom vyšetrenia očí, informovali v nedeľu vedci. Ich štúdie, ktoré predstavili na medzinárodnej konferencii organizácie Alzheimer's Association v Paríži, sú súčasťou rozsiahleho výskumu s cieľom nájsť spôsob odhalenia tohto ochorenia ešte pred prejavením sa jeho príznakov.
"Nemyslím si, že môžeme čakať, kým sa u ľudí vyvinie Alzheimerova choroba alebo ľahká forma Alzheimerovej choroby. Podľa mňa potrebujeme konať ešte predtým," povedal počas konferencie William Klunk z Alzheimer Disease Research Center na University of Pittsburgh Medical Center. Na odhalenie zmien súvisiacich s Alzheimerovou chorobou odborníci využívajú skenovanie mozgu a testy mozgovomiechového moku, čo je však veľmi nákladné a nepraktické pre široké použitie. Okrem toho sa ani jeden z týchto prístupov neosvedčil v bežnej praxi. Výskumníci sa preto snažia objaviť ďalšie zmeny, ktoré by ešte pred prejavením príznakov Alzheimerovej choroby ponúkli dôkaz, že sa u pacienta toto ochorenie vyvíja.
Susan Stark z Washington University v St. Louis skúmala, či jedným z príznakov Alzheimerovej choroby môžu byť časté pády. Jej tím sa zameral na 125 ľudí, v prípade ktorých mal k dispozícii snímky mozgu aj vzorky mozgovomiechového moku. Každý z pacientov si počas ôsmich mesiacov viedol záznamy o tom, kedy spadol. Vedci zistili, že ľudia, ktorých snímky mozgu objavili určité zmeny súvisiace s vývojom Alzheimerovej choroby, padali dvojnásobne častejšie ako tí, ktorých snímky neodhalili žiadne predbežné príznaky. Ide vôbec o prvý výskum, ktorý by skúmal takúto možnú súvislosť, pripomenula Stark. "Naznačuje nám, že vyšší počet pádov sa môže objaviť v priebehu ochorenia," zhrnula.
Pri inom výskume sa Shaun Frost, výskumník z austrálskej Commonwealth Scientific and Industrial Research Organization, snažil zistiť, či pre skoré odhalenie Alzheimerovej choroby možno použiť pozorovanie zmien v sietnici oka. "Je pre nás oveľa jednoduchšie urobiť snímku sietnice ako mozgu," vysvetlil Frost počas konferencie. Jeho tím prostredníctvom malej štúdie zistil, že šírka krvných cievok v oku bola u pacientov so skorými príznakmi Alzheimerovej choroby viditeľne odlišná od zdravých ľudí. Okrem toho, u pacientov s abnormálnymi krvnými cievkami v očiach, vedci prostredníctvom pozitrónovej emisnej tomografie objavili nahromadený proteín nazývaný beta amyloid, ktorý priamo súvisí s vyvíjajúcou sa Alzheimerovou chorobou. Tieto zistenia naznačujú vzťah medzi zmenami v sietnici a usadeninami v mozgu, vysvetlil Frost. Ako dodal, testy sietnice možno spolu s ďalšími vyšetreniami by bolo možné využiť pre skoré odhaľovanie tohto ochorenia. Výsledky jeho štúdie však ešte musí potvrdiť rozsiahlejší výskum.
Aj keď v súčasnosti neexistujú žiadne lieky, ktoré by zastavili alebo spomalili vývoj choroby, vedci tvrdia, že jej včasné diagnostikovanie bude veľmi dôležité v budúcnosti, keď už budú dostupné.
"Nemyslím si, že môžeme čakať, kým sa u ľudí vyvinie Alzheimerova choroba alebo ľahká forma Alzheimerovej choroby. Podľa mňa potrebujeme konať ešte predtým," povedal počas konferencie William Klunk z Alzheimer Disease Research Center na University of Pittsburgh Medical Center. Na odhalenie zmien súvisiacich s Alzheimerovou chorobou odborníci využívajú skenovanie mozgu a testy mozgovomiechového moku, čo je však veľmi nákladné a nepraktické pre široké použitie. Okrem toho sa ani jeden z týchto prístupov neosvedčil v bežnej praxi. Výskumníci sa preto snažia objaviť ďalšie zmeny, ktoré by ešte pred prejavením príznakov Alzheimerovej choroby ponúkli dôkaz, že sa u pacienta toto ochorenie vyvíja.
Susan Stark z Washington University v St. Louis skúmala, či jedným z príznakov Alzheimerovej choroby môžu byť časté pády. Jej tím sa zameral na 125 ľudí, v prípade ktorých mal k dispozícii snímky mozgu aj vzorky mozgovomiechového moku. Každý z pacientov si počas ôsmich mesiacov viedol záznamy o tom, kedy spadol. Vedci zistili, že ľudia, ktorých snímky mozgu objavili určité zmeny súvisiace s vývojom Alzheimerovej choroby, padali dvojnásobne častejšie ako tí, ktorých snímky neodhalili žiadne predbežné príznaky. Ide vôbec o prvý výskum, ktorý by skúmal takúto možnú súvislosť, pripomenula Stark. "Naznačuje nám, že vyšší počet pádov sa môže objaviť v priebehu ochorenia," zhrnula.
Pri inom výskume sa Shaun Frost, výskumník z austrálskej Commonwealth Scientific and Industrial Research Organization, snažil zistiť, či pre skoré odhalenie Alzheimerovej choroby možno použiť pozorovanie zmien v sietnici oka. "Je pre nás oveľa jednoduchšie urobiť snímku sietnice ako mozgu," vysvetlil Frost počas konferencie. Jeho tím prostredníctvom malej štúdie zistil, že šírka krvných cievok v oku bola u pacientov so skorými príznakmi Alzheimerovej choroby viditeľne odlišná od zdravých ľudí. Okrem toho, u pacientov s abnormálnymi krvnými cievkami v očiach, vedci prostredníctvom pozitrónovej emisnej tomografie objavili nahromadený proteín nazývaný beta amyloid, ktorý priamo súvisí s vyvíjajúcou sa Alzheimerovou chorobou. Tieto zistenia naznačujú vzťah medzi zmenami v sietnici a usadeninami v mozgu, vysvetlil Frost. Ako dodal, testy sietnice možno spolu s ďalšími vyšetreniami by bolo možné využiť pre skoré odhaľovanie tohto ochorenia. Výsledky jeho štúdie však ešte musí potvrdiť rozsiahlejší výskum.
Aj keď v súčasnosti neexistujú žiadne lieky, ktoré by zastavili alebo spomalili vývoj choroby, vedci tvrdia, že jej včasné diagnostikovanie bude veľmi dôležité v budúcnosti, keď už budú dostupné.