Pacienti, ktorí nemajú na prednostné vyšetrenie, budú ošetrení načas

Za menej závažné dopravné priestupky sa budú dávať nižšie pokuty

Maximálne pokuty za menej závažné dopravné priestupky klesnú o 10 eur, zo súčasných 60 na 50 eur. Vyplýva to z novely zákona o cestnej premávke z dielne ministerstva, ktorú dnes 107 hlasmi schválili poslanci NR SR.

Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) vysvetľoval zníženie hornej sadzby pokút zlepšením bezpečnostnej situácie na slovenských cestách. V tomto prípade ide o menej závažné priestupky ako napríklad nepripútanie sa bezpečnostným pásom alebo malé prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti.

Novinkou tiež bude rozšírenie povinnosti pre chodcov nosiť reflexné prvky. Po novom ich budú musieť mať za zníženej viditeľnosti na krajnici alebo okraji vozovky nielen mimo obce, ale aj v obci.

Hlavným cieľom novely zákona je však od nového roku zaviesť Národnú evidenciu vozidiel a transponovať európsku smernicu, ktorá zjednodušuje cezhraničnú výmenu informácií o deliktoch na úseku bezpečnosti cestnej premávky. Po novom bude tiež možné v oblasti evidovania vozidiel vykonávať elektronické podania prostredníctvom internetu, čo podľa ministerstva prinesie zrýchlenie a uľahčenie týchto procesov a ušetrí čas a peniaze.

"Evidenčné úkony, ktoré majú vplyv na vlastníctvo vozidla, bude možné vykonávať prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu a úkony, pri ktorých sa vlastníctvo vozidla nemení, bude možné vykonávať prostredníctvom pripravovaného občianskeho preukazu s implementovaným čipom. Takýto elektronický spôsob bude možný len pri vozidlách, ktoré majú vydané osvedčenie o evidencii časť I po 31. máji 2010," píše sa v predkladacej správe k zákonu.

Elektronizácia evidenčných služieb podľa ministerstva vnútra urýchli a zjednoduší vykonávanie zmien v evidencii vozidiel, ako je napríklad kúpa či predaj vozidla, zmena farby či zmena bydliska držiteľa. Prepojenie databáz zasa umožní políciám štátov Európskej únie vyhľadávať vlastníkov a držiteľov vozidiel, ktorými boli spáchané priestupky na území ostatných členských štátov.

Doplnková ochrana pre cudzincov by sa mohla predĺžiť na dva roky

Doplnková ochrana pre cudzincov by sa mohla predĺžiť z jedného na dva roky. Navrhuje to ministerstvo vnútra v novele zákona o azyle, ktorú dnes poslanci NR SR posunuli do druhého čítania. Zákon o azyle sa upravuje pre európske smernice. Doplnková ochrana sa poskytuje vtedy, ak cudzinec nedostal azyl, ale je možné, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený hrozbe trestu smrti, mučenia alebo by bol jeho život ohrozený vojnou.

Právna norma tiež počíta s tým, že by sa od 1. januára 2014 rozšíril okruh miest, kde môže cudzinec podať žiadosť o udelenie azylu. Ide o policajné útvary s pôsobnosťou na vonkajšej hranici Slovenska. V navrhovanej novele zákona sa tiež spresňuje, kedy sa začína konanie o udelenie azylu v prípade, ak sa na území Slovenska narodí dieťa žiadateľke o azyl, azylantke alebo cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana.

Ďalej sa nanovo upravuje možnosť použitia inštitútu vnútroštátnej ochrany, dopĺňajú sa ďalšie podmienky, ktoré majú byť splnené pri poskytovaní ochrany pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím, rozširuje okruh osôb, ktorým sa na účel zlúčenia rodiny udelí azyl alebo poskytne doplnková ochrana a ustanovuje sa konanie o odovzdaní do iného štátu, ak ide o cudzinca, ktorý má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt.

Zmenami v zákone o pobyte cudzincov by sa do praxe mohol zaviesť efektívnejší proces vybavovania žiadostí štátnych príslušníkov tretích krajín o vydanie jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie a to tak, že by ich mohli vybaviť na jednom mieste. Rezort vnútra navrhuje, aby štátny príslušník tretej krajiny, ktorý sa chce zamestnať na Slovensku alebo má záujem o vydanie modrej karty, mohol požiadať o vydanie jednotného povolenia na pobyt na policajnom útvare, ktorý by bol povinný prijať aj neúplnú žiadosť. Jednotné povolenie na pobyt oprávňuje štátneho príslušníka zdržiavať sa na Slovensku pre zamestnanie.