P. MIHÓK: Musíme viacej hľadať to, čo nás spája

Bratislava 29. marca (TASR) - Šesťdesiate výročie podpísania Rímskych zmlúv, ktoré boli naštartovaním európskej integrácie, je nesporne dobrou príležitosťou zamyslieť sa nielen nad budúcnosťou samotnej Európskej únie, ale aj celého európskeho kontinentu. Myslí si to predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) a predseda Svetovej komorovej federácie Medzinárodnej obchodnej komory Peter Mihók.


Ako uviedol pre TASR, skutočným začiatkom procesu celoeurópskej spolupráce nebol 25. marec 1957, ale 5. máj 1949, keď 10 európskych krajín z iniciatívy francúzskej vlády podpísalo zmluvu obsahujúcu Štatút Rady Európy. Aj keď sa jej viaceré ciele nenaplnili, zohrala pred vznikom Európskeho hospodárskeho spoločenstva, neskôr Európskych spoločenstiev a súčasnej Európskej únie významnú úlohu v rozvoji povojnovej spolupráce európskych krajín.

"Samotné Rímske zmluvy šiestich signatárov zo šiestich krajín západnej kontinentálnej Európy boli podpísané v období bipolárneho sveta rozdelenej Európy a vrcholiacej studenej vojny. Politici akosi rýchlo zabudli na hrôzy druhej svetovej vojny a rýchlo sa vrhali do opätovného zbrojenia a zvyšovania napätia na kontinente. Preto ani nebolo možné realizovať základnú myšlienku otcov integrácie, že len zjednotená Európa dokáže zaručiť mier," uviedol Mihók.

História však dokázala správnosť nastúpenej cesty a členské krajiny Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) a neskoršie Európskych spoločenstiev či Európskej únie zaznamenali vo svojom vývoji významný pokrok. Počas niekoľkých desaťročí sa projekt európskej integrácie stal symbolom úspechu. Posledné desaťročie však odhalilo viaceré problémy, ktoré ukázali slabiny integrácie a často aj neschopnosť európskych lídrov pozitívne ich riešiť. Niektoré pramenia z toho, že sa zabudlo na odkaz zakladateľov integrácie, ďalšie z urýchľovania viacerých procesov predtým, ako predchádzajúce boli zvládnuté, či výrazné a neprimerané zbyrokratizovanie európskych inštitúcií.

"Pokiaľ ide o odkaz zakladateľov, čím ďalej, tým viacej zabúdame na ochranu nášho historického, kultúrneho a spoločenského dedičstva. Veľmi rýchlo a ľahkým spôsobom opúšťame to, čo po stáročia budovali naši predkovia vytvárajúc európsky hodnotový systém. Vlny prisťahovalcov či migrantov sem neprichádzajú, aby si osvojili európske hodnoty, ktoré podľa všetkých definícií mali byť práve motiváciou migračných a utečeneckých pohybov, ale aby transferovali hodnoty spoločenstiev, z ktorých z rôznych dôvodov unikajú. Tým sa stráca jedna zo základných myšlienok integrácie, a tou je mier a bezpečnosť. Dnešná Európa je pre občana menej bezpečná ako Európa včera a Európa zajtrajška bude, bohužiaľ, ešte menej bezpečná ako tá dnešná," zdôrazňuje šéf SOPK.

Podľa neho integrácia po dlhý čas zabezpečovala rast blahobytu občanov. Dnes v dôsledku znižovania konkurenčnej schopnosti a výrazného preregulovania európskej ekonomiky a neudržateľných vysokých sociálnych nákladov Európska únia stráca svoju pozíciu v globálnej ekonomike, a tým sa aj celý systém životnej úrovne stáva neudržateľný. Napokon sa tiež opustila základná myšlienka celoeurópskej spolupráce a budovania Európy od Atlantiku po Ural.

"Musíme viacej hľadať to, čo nás spája a riešiť to, čo nás v Európe rozdeľuje. Kontinentálna európska spolupráca je predpokladom úspešnej Európskej únie, ale aj zvyšku Európy. Opätovne sme ľahko zabudli na druhú svetovú vojnu, studenú vojnu a už tu máme informačnú vojnu. Nezabúdajme, že akákoľvek vojna má svoje deštrukčné dôsledky," uzatvára Mihók.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR