P.Chorvát: Počas I. svetovej vojny trpeli desiatky miliónov civilistov

Bratislava 17. novembra (TASR) - Za viac ako štyri roky si prvá svetová vojna vyžiadala životy najmenej desať miliónov vojakov a približne sedem miliónov civilistov. Zranených bolo viac ako 20 miliónov ľudí. Uviedol pre TASR historik Vojenského historického ústavu Peter Chorvát.


Vojna priniesla negatívne dopady na civilné obyvateľstvo - nedostatok pracovných síl po povolaní mužov na bojiská, hlad až hladomor, rekvirácie (úradné zaberanie-poznámka TASR), drancovanie, vážne choroby a napokon nasadenie žien a detí na ťažké práce vo fabrikách pre potreby vojenského priemyslu. Trpeli desiatky miliónov civilistov po celom svete.



"Prvým problémom bol odchod mobilizovaných mužov, pričom okamžite bol veľký nedostatok pracovného personálu. Na mnohých miestach už v roku 1914 v niektorých továrňach boli zamestnané ženy a deti. To spôsobilo inak aj taký zaujímavý trend, že ženy, ktoré zostali v rodinách v domácnostiach, prípadne robili, tak vo svojich dejinách prvýkrát napríklad disponovali peniazmi. Ak zarábali ako robotníčky, tak ich sebavedomie narastalo. Došlo paradoxne k veľkej emancipácii žien a napríklad aj v roku 1918 počas niektorých štrajkov v továrňach vidíme, že ich organizátorkami boli ženy," povedal Chorvát.

Vojna trvala neúmerne dlho. "Ak si napríklad zoberieme vojnové konflikty z 19. storočia, tak niektoré z nich boli „vybavené“ v priebehu niekoľkých dní až týždňov. Čiže neúmerne dlhý priebeh vojny mal vplyv na to, že boli rekvirované kovy. Pre vedenie vojny mali pre rakúsko-uhorskú armádu veľký význam farebné kovy - meď a mosadz," dodal historik.



"Pritom už v druhom vojnovom roku 1915 boli nariadené rekvirácie kovov, za ktoré v prípade nedodržania hrozil osobám aj postih. Špička ľadovca bola rekvirácia zvonov z kostolov, pričom existovalo obrovské množstvo ďalších predmetov, ktoré podliehali rekviráciám, či už to boli potreby do domácností. Znamenalo to, že gazdinky sa doma museli zriecť foriem na pečenie, pekáčov, starých vaní atď. Boli dokonca rekvirované kľúče nad desať gramov a v závere toho konfliktu došlo nielen na zvony, ale takisto aj na strechy niektorých budov," poznamenal.

Okrem toho boli podľa neho rekvirované napríklad kože. Zbieralo sa všetko, čo mohlo prospieť vojnovému úsiliu, pričom najskôr to bolo založené na akte dobrovoľnosti. "Najmä v prvom období vojny sa ukázalo, že dobrovoľnosť má nejaké hranice a aj keď zapojili napríklad učiteľov, deti, tak sa nepodarilo získať toľko kovov, materiálu, ako potrebovala armáda. Zbierala sa aj guma a kaučuk, prakticky všetko, čo mohlo nejakým spôsobom prispieť k vojnovému priemyslu," objasnil Chorvát.

Ako priblížil, na niektoré rastliny bol vyhlásený takzvaný zátvor, čo znamenalo, že majiteľ nemohol nimi voľne disponovať. "Takto to bolo v roku 1918 so žaluďmi a bukvicami, s ktorými sa rátalo, že môžu vytvoriť náhradu napríklad za bravčovú masť. Vtedy sa písalo, že z bukvíc a žaluďov bude vytvorený a citujem: „chutný omastok, ktorý je znamenite vhodný na výživu obyvateľstva“, pretože aj v roku 1918 bola slabá živočíšna výroba ošípaných a náhrady sa hľadali všade," priblížil Chorvát. Experimentovalo sa aj s umelým medom, s topánkami zo žihľavy.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR