|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 22.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Cecília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
19. septembra 2013
Oznamovatelia korupcie zatiaľ zvýšenú ochranu nedostanú
Oznamovatelia korupcie, daňových a majetkových trestných činov proti záujmom štátu, obcí či vyšších územných celkov sa zatiaľ vyššej ochrany pred stratou zamestnania nedočkajú. Poslanci NR SR ...
Zdieľať
Bratislava 19. septembra (TASR) – Oznamovatelia korupcie, daňových a majetkových trestných činov proti záujmom štátu, obcí či vyšších územných celkov sa zatiaľ vyššej ochrany pred stratou zamestnania nedočkajú. Poslanci NR SR dnes neschválili návrh zákona o ochrane osôb pri odhaľovaní trestnej činnosti súvisiacej s korupčnými a inými trestnými činmi z dielne Jána Figeľa (KDH).
Za právnu normu zahlasovalo 54 poslancov zo 132 prítomných. Figeľovu iniciatívu podporili poslanci z KDH, OĽaNO, Mostu-Híd, SDKÚ-DS, SaS, nezaradení poslanci a Renáta Zmajkovičová zo Smeru-SD.
Figeľ chcel najprv oznamovateľov korupcie aj odmeňovať, a to podielom zo zachránenej sumy. Neskôr tvrdil, že na tejto zmene už netrvá, keďže by to malo negatívny dosah na štátny rozpočet. "Pre prijateľnosť a zároveň, že to nemá buď procesné, alebo finančné priame dosahy na rozpočet ministerstva spravodlivosti alebo verejnej správy, pre tento moment navrhujem paragrafy o poskytovaní odmien z návrhu vypustiť," povedal pred časom na rokovaní výboru. Ani tento ústupok mu však schválenie zákona nezabezpečil.
Právna norma mala garantovať ochranu zamestnancov pred stratou zamestnania alebo poškodením ich práv, ak oznámia alebo inak prispejú k účinnejšiemu odhaľovaniu a objasneniu korupcie, daňových a majetkových trestných činov proti záujmom štátu, obcí, vyšších územných celkov a nimi zriadených subjektov či záujmom európskych spoločenstiev.
Po tom, ako sa v máji zákon dostal do druhého čítania, ho odmietla vláda. Ministerstvo spravodlivosti nespochybnilo ciele, ktoré Figeľ týmto zákonom sledoval, avšak podľa rezortu nejde o komplexné riešenie danej problematiky. Zároveň na vlastnom protikorupčnom zákone už niekoľko mesiacov pracuje skupina rezortov vnútra a spravodlivosti. Ten má byť komplexnejší a obsahovo širší ako Figeľov návrh. Do legislatívneho procesu by sa mal dostať počas jesene.
Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) sa vyjadril, že sa mu nepáči takéto vykrádanie rezortných legislatív. Ako upozornil, pri nástupe do vlády predstavil postup v boji proti korupcii, pričom jedným z nich je práve vytvorenie protikorupčných legislatívnych pravidiel. "Takéto individuálne výstrely po tom, čo sa ten zákon aj tak pripravuje, mi neprídu úplne férové," povedal. Zároveň deklaroval, že vládny návrh sa bude usilovať o to, aby nešlo len o formálnu ochranu, ale aby bola aj reálne funkčná. Podľa neho zákon treba nastaviť tak, aby odlišoval neustálych sťažovateľov od skutočných oznamovateľov korupcie.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
Ján Figeľ Foto: TASR/Martin Baumann
Za právnu normu zahlasovalo 54 poslancov zo 132 prítomných. Figeľovu iniciatívu podporili poslanci z KDH, OĽaNO, Mostu-Híd, SDKÚ-DS, SaS, nezaradení poslanci a Renáta Zmajkovičová zo Smeru-SD.
Figeľ chcel najprv oznamovateľov korupcie aj odmeňovať, a to podielom zo zachránenej sumy. Neskôr tvrdil, že na tejto zmene už netrvá, keďže by to malo negatívny dosah na štátny rozpočet. "Pre prijateľnosť a zároveň, že to nemá buď procesné, alebo finančné priame dosahy na rozpočet ministerstva spravodlivosti alebo verejnej správy, pre tento moment navrhujem paragrafy o poskytovaní odmien z návrhu vypustiť," povedal pred časom na rokovaní výboru. Ani tento ústupok mu však schválenie zákona nezabezpečil.
Právna norma mala garantovať ochranu zamestnancov pred stratou zamestnania alebo poškodením ich práv, ak oznámia alebo inak prispejú k účinnejšiemu odhaľovaniu a objasneniu korupcie, daňových a majetkových trestných činov proti záujmom štátu, obcí, vyšších územných celkov a nimi zriadených subjektov či záujmom európskych spoločenstiev.
Po tom, ako sa v máji zákon dostal do druhého čítania, ho odmietla vláda. Ministerstvo spravodlivosti nespochybnilo ciele, ktoré Figeľ týmto zákonom sledoval, avšak podľa rezortu nejde o komplexné riešenie danej problematiky. Zároveň na vlastnom protikorupčnom zákone už niekoľko mesiacov pracuje skupina rezortov vnútra a spravodlivosti. Ten má byť komplexnejší a obsahovo širší ako Figeľov návrh. Do legislatívneho procesu by sa mal dostať počas jesene.
Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) sa vyjadril, že sa mu nepáči takéto vykrádanie rezortných legislatív. Ako upozornil, pri nástupe do vlády predstavil postup v boji proti korupcii, pričom jedným z nich je práve vytvorenie protikorupčných legislatívnych pravidiel. "Takéto individuálne výstrely po tom, čo sa ten zákon aj tak pripravuje, mi neprídu úplne férové," povedal. Zároveň deklaroval, že vládny návrh sa bude usilovať o to, aby nešlo len o formálnu ochranu, ale aby bola aj reálne funkčná. Podľa neho zákon treba nastaviť tak, aby odlišoval neustálych sťažovateľov od skutočných oznamovateľov korupcie.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR