Oživili vražedný vírus!

Vedcom z amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) sa podarilo úplne zrekonštruovať vírus španielskej chrípky, ktorý vyčínal v rokoch 1918-1919. Vzorky genetického materiálu mali okrem iného aj z tela zamrznutej inuitskej ženy.
To, čo zistili o hroznej nákaze, nie je príliš povzbudivé. Vyzerá to tak, že španielska chrípka bola vlastne vtáčou chrípkou. Jej vírus H5N1, ktorý práve vyčína v Ázii, a pre ktorý už zomrelo 60 ľudí, vykazuje podobné genetické zmeny ako vírus, ktorý zabíjal pred viac ako 80 rokmi. Spôsobil vtedy najhoršiu pandémiu v dejinách ľudstva.
Ďalšia štúdia expertov z Patologického inštitútu ozbrojených síl (AFIP) ukázala, že vírus španielskej chrípky sa dokázal preniesť na človeka bez toho, aby do svojej štruktúry prevzal ľudské gény. Zatiaľ nevieme, ako je to možné, ale pravdepodobne by to vedel dokázať aj H5N1. „Ukazuje sa, že by mohol mať túto schopnosť, a to by výrazne zvýšilo možnosť pandémie,“ vyhlásil Jeffery Taubenberg z AFIP. Minulý týžeň varoval David Nabarro zo Svetovej zdravotníckej organizácie, že podobná globálna epidémia by mohla zabiť až 150 miliónov ľudí. Nové poznatky o španielskej chrípke majú v boji proti takému scenáru pomôcť. Niektorí odborníci však vyslovili aj obavy z toho, či „oživenie“ vírusu bolo práve najmúdrejším krokom. Z bezpečnostných príčin sa dlho uvažovalo, či postup zverejniť. Teraz si ho v podstate každý môže pozrieť na internete.
„Je tu riziko, že vírus unikne náhodne, alebo sa ho niekto pokúsi získať. Ide pritom pravdepodobne o najhroznejšiu biologickú zbraň, akú poznáme,“ tvrdí doktor Richard H. Ebright z Univerzity Rutgers v New Jersey. V tomto roku Spojené štáty do laboratórií po celom svete nechtiac poslali vzorky vírusu ázijskej chrípky, ktorá zabila v rokoch 1957-1958 asi milión ľudí.

Nevieme, čo prinesie manipulácia s vírusmi

Profesor Neil M. Ferguson z Imperial College v Londýne je popredným britským expertom na šírenia  chorôb medzi ľuďmi a zvieratami. Denníku 24hodín poskytol rozhovor
Môže nám pomôcť rekonštrukcia vírusu španielskej chrípky v boji s možnou epidémiou vtáčej chrípky?
- Áno, ale zatiaľ treba čestne priznať, že nevieme, ako pri týchto vírusoch prebieha genetická mutácia, ktorá spôsobuje ich prenos na človeka. Sme v rovine špekulácií.
Ako vedci pracujú s týmito a podobnými vírusmi? Ide predsa o veľkú hrozbu.
- Treba, samozrejme, dodržiavať maximálnu opatrnosť. Faktom však je, že aj keby sa vírus španielskej chrípky dostal opäť medzi ľudí, podľa mňa by nebol taký smrtiaci ako počas pandémie. Jeho predok H1 vírus stále cirkuluje vo svetovej populácii, takže máme istú imunitu. Na druhej strane si treba uvedomiť, že vírusy sa menia a môžu sa aj medzi sebou kombinovať. Vedci hľadajú ronováhu medzi tým, čo je už príliš nebezpečné na to, aby sme to robili, a tým, čo nám môže pomôcť pochopiť veci okolo nás.
Dokážeme „vyrobiť“ nejaký supervírus, ktorý by bol schopný zabiť prakticky všetkých, ako to vidíme vo filmoch?
- Vieme s vírusmi manipulovať, na takej úrovni to však ešte nedokážeme. Nevieme totiž zatiaľ jednoznačne určiť, čo taká zmena v širšom horizonte prinesie. Niečo úplne smrtiace, alebo len malú infekciu. Preto by bola „výroba“ takého supervírusu veľmi náročná. Technológia tu však skutočne je a s vírusmi sa môže „pohrať“ prakticky každé lepšie vybavené laboratórium na svete.
Je globálna epidémia vtáčej chrípky tým najhorším, čomu by sme mohli čeliť? Netreba sa obávať ešte niečoho zničujúcejšieho?
- Na svete je obrovské množstvo smrteľných vírusov. Spomeňme len Ebolu. Nevieme však o prípade, že by sa takýto vírus rozšíril do celosvetovej pandémie. Chrípka to však už dokázala. Tým nechcem povedať, že nič horšie nemôže prísť.                 

(am, CIDRAP, foto int.)