05. mája 2019
Ilustračné foto. Foto: TASR - Erika ĎurčováBratislava 5. mája (TASR) – Po návrate medveďov či vlkov do našej prírody by sa na salaše mali vrátiť mohutné strážne psy bez reťazí. Spolu s elektrickými ohradníkmi predstavuje účinné spôsoby, ako chrániť stáda. V súvislosti so začiatkom sezóny pasenia oviec to tvrdia odborníci zo Svetového fondu na ochranu prírody (WWF), ktorí upriamujú pozornosť na projekt Eurolargecarnivores.
„
Tradícia ochrany stád psami u nás zanikla asi v polovici 20. storočia, keď sa z prírody takmer vytratili veľké šelmy. Ľudia ich hubili a nevnímali, že sú súčasťou prírody," povedal odborník na šelmy z WWF Slovensko Jerguš Tesák. Vďaka zmenám v ochrane prírody sa šelmy vracajú na niekdajšie územia a dá sa očakávať viac ich konfliktov s pasúcim sa dobytkom. "
Na salašoch by nemali chýbať vycvičené pastierske psy v kombinácii so správne postavenými elektrickými ohradníkmi okolo košiarov," doplnil Tesák.
Slavomír Finďo zo Štátnej ochrany prírody SR, ktorý sa venuje výskumu vlkov a veľkých šeliem, potvrdil, že príčinou útokov na ovce je slabá ochrana salašov. „
Na Slovensku sa ovce väčšinou pasú na otvorených priestranstvách bez oplotenia. Pastierske psy na salašoch síce 'prežili', ale väčšinou sú priviazané na reťazi," skonštatoval. Pastierov síce varujú pred príchodom „
menej odhodlaných" útočníkov, no skutočným útokom medveďa či vlka nedokážu zabrániť. Priviazané psy väčšinou stíchnu, pretože si uvedomia, v akej sú nevýhode. „
Ak nie sú voľní, nedokážu vytvoriť ochrannú formáciu. Ak by to mohli urobiť, vlci si väčšinou uvedomia potenciálne nebezpečenstvo a útok si rozmyslia," ozrejmil Finďo, ktorý pomáhal farmárom s výchovou kvalitných šteniat. V súčasnosti v oblasti stredného Slovenska stráži ovce asi 60 vycvičených pastierskych psov.
Správne vycvičené pastierske strážne psy musia podľa odborníkov vyrastať spolu s ovcami, aby ich pokladali za najbližšie bytosti. Nesmú im ubližovať a nesmú ohrozovať ani návštevníkov farmy či salaša. O návrat takýchto psov sa snaží i projekt Eurolargecarnivores, na ktorom spolupracuje 18 európskych krajín.
Podľa WWF chce otvárať témy spolužitia ľudí so šelmami, vytvoriť priestor pre komunikáciu rôznorodých skupín a podporovať šírenie úspešných riešení na ochranu hospodárskych zvierat a na predchádzanie konfliktov so šelmami.
Ďalšími piliermi dobrej ochrany salašov sú podľa expertov elektrické ohradníky a samotní pastieri, preto je potrebné podporiť vzdelávanie v týchto profesiách na stredných odborných školách.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR