Otec kontaktných šošoviek Otto Wichterle sa narodil pred 105 rokmi

Prostějov/Bratislava 26. októbra (TASR) – Od narodenia českého chemika, vynálezcu gélových kontaktných šošoviek a nominanta na Nobelovu cenu za chémiu Otta Wichterleho, uplynie v sobotu 27. októbra 105 rokov.


Všestranne nadaný vedec Otto Wichterle si v roku 1953 nechal patentovať postup výroby hydrofilných gélov (gély prijímajúce vodu) využiteľných v medicíne. Tie boli základom vrcholného objavu jeho kariéry – kontaktných šošoviek na korekciu zrakových porúch.

Impulzom k jeho práci na vývoji mäkkých kontaktných šošoviek bol náhodný rozhovor so spolucestujúcim vo vlaku, ktorý čítal odborný článok o možnostiach chirurgickej náhrady oka. Vedcovi sa videl najvhodnejším materiálom HEMA gél pohlcujúci vodu. Napriek vhodným fyzikálnym vlastnostiam boli problémy s jeho spracovaním. Gél sa lial do foriem, no šošovka tak získala nevhodné nepravidelné okraje. Kvôli vysokým nákladom na výrobu bol nakoniec projekt kontaktných šošoviek zastavený napriek tomu, že sa ukázalo, že môžu poskytnúť dokonalú korekciu zraku a pacienti ich dobre znášajú.

V roku 1961 Wichterle na doma zostavenom zariadení z detskej stavebnice Merkúr a dynama z bicykla dokázal vyrobiť optimálnu šošovku v rotujúcich formách odstredivým odlievaním. Tým sa výskum opäť pohol dopredu. Výsledkom bolo niekoľko patentov a licencií, ktoré vláda neuvážene predala do zahraničia. Sám autor vynálezu dostal z peňazí získaných za patenty len zlomok. Kontaktné šošovky sa onedlho ujali na celom svete a odhaduje sa, že ich využívajú stovky miliónov obyvateľov planéty.

Otto Wichterle sa narodil 27. októbra 1913 ako posledné z desiatich detí v rodine podnikateľa s hospodárskymi strojmi v Prostějove. Po maturite sa na radu priateľa rozhodol pre štúdium chémie na Vysokej škole chemicko-technologického inžinierstva v Prahe (dnes Vysoká škola chemicko-technologická), ktoré ukončil v roku 1936 doktorátom z technických vied.

Do uzatvorenia vysokých škôl v roku 1939 počas protektorátu ostal Otto Wichterle na škole pracovať a vyučovať. Zatýkaniu vysokoškolských učiteľov sa vyhol prijatím ponuky na prácu vo Výskumných chemických dielňach firmy Baťa v Zlíne. Pod jeho vedením tam v roku 1941 prišlo na svet silonové vlákno ako výsledok postupu výroby polyamidového vlákna tryskou. Objav sa podarilo zatajiť pred nemeckými okupantmi a k masovej výrobe a využitiu silonových vlákien došlo až po skončení druhej svetovej vojny.

Po skončení vojnového besnenia sa Otto Wichterle stal profesorom pražskej Vysokej školy chemicko-technologického inžinierstva. So svojimi kolegami pripravil pre študentov systém priebežného testovania, ktoré sa dalo len ťažko ovplyvniť politickými postojmi. Stal sa nepohodlným pre komunistický režim a v roku 1958 musel svoje miesto na vysokej škole opustiť. Keďže finančný prínos jeho objavov bol zjavný aj pre komunistov, stal sa nakoniec riaditeľom v tom čase budovaného Ústavu makromolekulárnej chémie v Prahe, kde pokračoval vo vývoji gélových šošoviek.

Spolu aj s inými vedcami podnietil Otto Wichterle spisovateľa Ludvíka Vaculíka napísať v roku 1968 manifest Dvetisíc slov. Rehabilitácie sa významný český vedec dočkal až po roku 1989. V roku 1990 ho zvolili za prezidenta Československej akadémie vied (ČSAV). O tri roky neskôr po ňom pomenovali aj asteroid.

Aj napriek viacerým dramatickým udalostiam, ktoré musel prežiť, neopúšťal Wichterleho optimizmus a tvorivosť. Ako sám vravieval, mať nápad nie je nič zvláštne, ale realizovať ho, to si žiada úsilie.

Svetoznámy český vedec Otto Wichterle zomrel 18. augusta 1998 vo veku 84 rokov.





Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR