Osud Žehry a jej rozdelenia majú v rukách poslanci

BRATISLAVA 28. novembra (WEBNOVINY) – Žehrania z občianskeho združenia (OZ) Nová Žehra žiadajú poslancov parlamentu, aby schválili novelu zákona o obecnom zriadení, ktorá im umožní referendom sa osamostatniť od rómskej osady.


„Orgány obce Žehra sú absolútne nefunkčné. Ich predstavitelia s ohľadom na dosiahnutý stupeň vzdelania, pracovné skúsenosti, životné návyky, právne a ekonomické vedomie nedokážu vzhľadom na rozsah a náročnosť úloh zverených dnešnej samospráve tieto úlohy zvládnuť,“ napísali poslancom Národnej rady SR v otvorenom liste.


Novela potvrdzuje výnimku

Návrh novely, ktorú predkladajú poslanci za KDH Jana Žitňanská a Radoslav Procházka, vnáša do zákona výnimku, keď novoosamostatnená obec nemusí mať najmenej 3000 obyvateľov. Výnimkou v prípade schválenia bude stav, keď si obec neplní zákonné povinnosti a poškodzuje tak občanov. Procházka si uvedomuje, že Slovensko potrebuje skôr zlučovanie obcí ako osamostatňovanie. „Ale sú okolnosti keď pravidlá potrebujú výnimku aj preto, aby bol zachovaný ich zmysel a význam,“ povedal dnes na tlačovej besede s predstaviteľmi Novej Žehry Procházka. Myslí si, že otázka osamostatňovania sa môže v budúcnosti stať témou dňa aj v ďalších obciach, predovšetkým na Spiši a Šariši.

Na osamostatnenie bude v prípade schválenia novely potrebná petícia, ktorú podpíše najmenej 30 percent časti obce, ktorá sa chce oddeliť a následné úspešné referendum. Novela pamätá aj na prípady, že by obecné zastupiteľstvo nechcelo vyhlásiť referendum. V takomto prípade referendum vyhlási obvodný úrad. Ak sa nepodarí dosiahnuť po referende dohodu o rozdelení obce, arbitrom bude súd. Ani po schválení novely však nebude možné, aby sa oddelila časť obce bez vlastného katastrálneho územia. "Chceme, aby výnimka zostala skutočne výnimkou," podotkol Procházka.


Nedoplatky starosta vynuloval

Člen OZ Nová Žehra a poslanec miestneho zastupiteľstva František Hadušovský upozornil, že obyvatelia rómskej osady majú k dispozícii sídlisko, čističku odpadových vôd, škôlku, školu, obchod, kanalizáciu či plyn, ale napriek tomu nie sú schopní platiť ani nájomné za byty, ktoré od štátu dostali zadarmo.

Zastupiteľstvo občanom Dreveníka odpustilo nedoplatky za nájom, znížilo ceny nájomného a energie, obec nemá hlavného kontrolóra, nezohľadňuje petície, nezverejňuje povinne zverejňované údaje, nevybavuje žiadosti o poskytnutie informácií, starosta dlhodobo nezverejňoval termíny zasadnutí zastupiteľstva pričom v súčasnosti ich nezvoláva vôbec ani v zákonom stanovenej trojmesačnej lehote. „Nás, občanov, ktorí prispievajú do spoločnej kasy miestnymi daňami, nás už to prestalo baviť,“ podčiarkol.



ZMOS s rozdelením nesúhlasí

S predloženým návrhom zákona zásadne nesúhlasí Rada Združenia miest a obcí Slovenska. "Navrhovaná novela zákona o obecnom zriadení nie je šťastným riešením, pretože nerieši základný rámec problémov ako sociálna vylúčenosť, bieda, nízke vzdelanie a mizivá zamestnanosť," uviedol pre SITA výkonný podpredseda Milan Muška.

Podľa ZMOS-u táto novela ide proti duchu samotného zákona, ktorá určuje podmienku minimálne 3000 obyvateľov pre zriadenie novej obce odčlenením od pôvodnej. "V prípade schválenia navrhovaných zmien očakávame nekontrolovateľné delenie obcí, pričom sa nebude riešiť základný rámec, ktorým je rozpočtová a finančná zodpovednosť za správu vecí verejných," dodal Muška.


Starosta vychodil šesť tried základnej školy

Žehra pozostáva z troch častí. V centrálnej časti Žehra žije 296 obyvateľov, v Hodkovciach 193 obyvateľov a v rómskej časti Dreveník 1547 obyvateľov, pričom takmer všetky obecné zdroje smerujú do časti Dreveník.

Hadušovský tvrdí, že rozdelenie nemá etnický kontext, čo dokumentoval faktom, že v OZ Nová Žehra sú aj Rómovia. Nerómske obyvateľstvo sa stalo v obci minoritou postupne v dôsledku demografického vývoja. Prvým rómskym starostom sa v roku 1998 stal Marián Mižigár, vzťahy sa však podľa Hadušovského vyostrili až v roku 2006, keď skupina z Dreveníka neumožnila ostatným občanom hlasovať v miestnych voľbách. V súčasnosti je starostom Ivan Mižigár, bratanec Mariána Mižigára, ktorý svoje štúdium zavŕšil v šiestej triede základnej školy. Hospodárenie v Žehre momentálne preverujú kontrolóri z Najvyššieho kontrolného úradu.

O novele bude parlament rokovať na svojej 26. schôdzi, ktorá sa začne v utorok. Na programe je aj návrh Anny Belousovovej a Rudolfa Pučíka (nezaradení), aby na starostovskú či primátorskú stoličku mohli kandidovať len ľudia s maturitou.