Ostatky Ž. Bosniakovej sa vrátia do Tepličky nad Váhom

ŽILINA 14. apríla (WEBNOVINY) - Telesné ostatky Žofie Bosniakovej, ktoré 1. apríla zapálil 31-ročný Žilinčan, uložia v antikorovej schránke v Loretánskej kaplnke farského Kostola svätého Martina v Tepličke nad Váhom. Rozhodla o tom dnes v Žiline odborná komisia, zložená zo zástupcov Považského múzea v Žiline, Krajského pamiatkového úradu v Žiline, Obecného úradu a Farského úradu v Tepličke nad Váhom, z Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine a zo Žilinskej diecézy. "K tomuto miestu sa viaže úcta k Žofii a predpokladáme, že aj ďalší rozvoj tejto úcty k nej bude viac možný, keď bude v kostole v Tepličke," uviedol generálny vikár Žilinskej diecézy Ladislav Stromček. Po požiari podľa expertízy, ktorú vykonali v martinskom ústave súdneho lekárstva, zostali z kostry vyžíhané úlomky kostí. Súdny lekár František Štuller dnes informoval, že z artefaktov sa zachovali medailónik zo žltého kovu, ruženec, náramok a zvyšky kovových patentov zo šiat. "Súdni lekári potvrdili, že ide o ženu vo veku zhruba 35 rokov, výšky asi 160 centimetrov. Tie kosti sú vyžíhané ohňom, to znamená, že sú veľmi krehké," konštatoval Stromček. Súdni znalci tiež podľa vikára potvrdili, že kostra pochádza z obdobia spred takmer 400 rokov.


Drevená rakva, v ktorej sa nachádzali ostatky Žofie Bosniakovej v čase požiaru, je chránenou pamiatkou. Prevezú ju do depozitu Považského múzea v Žiline, kde ju preskúma reštaurátor, odborník na drevo. "Rakva, ktorá ohorela, pochádza z času, keď bolo telo Žofie prevezené z hradu Strečno do Tepličky, čiže nie je to tá pôvodná rakva, v ktorej bola pochovaná," podotkol Stromček. Žilinský biskup Tomáš Galis by mal v nedeľu 26. apríla viesť odprosujúcu pobožnosť za čin, ktorý sa udial 1. apríla tohto roku. Pri príležitosti 400. výročia narodenia Žofie Bosniakovej budú 2. júna v Tepličke nad Váhom oslavy, pri ktorých chce Galis vyhlásiť aj rok Žofie Bosniakovej v Žilinskej diecéze.

Takmer 400-ročné telesné ostatky Žofie Bosniakovej podpálil 31-ročný Žilinčan. Podpaľač prišiel ku kostolu v Tepličke nad Váhom, v neďalekej cukrárni si vypýtal kľúče od časti kostola, kde boli ostatky uložené a zapísal sa do knihy návštev, čo bol bežný postup. Vošiel dnu, vytiahol truhlu z kostola, rozbil sklenený kryt, vylial horľavinu, ktorú si priniesol a podpálil ju. Žilinčana policajti zadržali na mieste, k činu sa priznal. Páchateľ sa nad dielom svojej skazy podľa očitých svedkov smial. Údajne tvrdil, že Žofiu videl na videu na internete ako bosorku a nemohol pre ňu spávať. Muž skončil v psychiatrickej liečebni, za jeho konanie môže zrejme schizofrénia. Stíhaný je z prečinu hanobenia mŕtveho a v prípade preukázania viny mu hrozí trest na jeden až päť rokov.

Žofia Bosniaková, manželka uhorského palatína Františka Vesselényiho, pochádzala z urodzeného rodu. Žila v Tepličke nad Váhom a na hrade Strečno, kde aj zomrela. V roku 1689 našli jej telo neporušené po viac ako 45-rokoch od jej smrti, hoci nebolo balzamované, ani mumifikované. Gróf Ján Lowenburg dal jej telesné ostatky v roku 1698 premiestniť z hradnej kaplnky do krypty farského kostola v Tepličke nad Váhom. Počas života zriadila Žofia Bosniaková útulok pre chudobných a nemocnicu. Chudobným rozdávala malé chlebíky, ktorým sa dodnes hovorí bosniaky. Mala veľkú úctu medzi ľudom aj šľachtou. V okolí Strečna ju doteraz nazývajú sväticou. Kardinál Ján Chryzostom Korec menoval ešte v roku 1997 komisiu, ktorá začala prípravnú fázu zhromažďovania dôkazov pre jej blahorečenie. Tento proces je však veľmi zdĺhavý.

SITA