Osobnosti Štúra sa venuje D. Machala v 2. časti Slovenskej vlastivedy

Bratislava 11. decembra (TASR) - Drahoslav Machala (1947 Zemianske Podhradie - 1915 Bratislava) vydal v rokoch 2010-2014 v Matici slovenskej tri diely Slovenskej vlastivedy, a to: Žilinská župa (III. - 2010), Nitrianska župa (IV. - 2012) a Trenčianska župa (II. - 2014). Nečakaná a predčasná smrť mu neumožnila dokončiť toto monumentálne dielo, aj keď sa všeobecne vie, že ďalší diel vlastivedy je v štádiu výroby. Všetky tri diely vyšli vo vydavateľstve Matice slovenskej v Martine a je na nej, či ich dokáže (aj za účasti iných autorov) skompletizovať.


Dá sa očakávať, že osobnosť Ľudovíta Štúra je najviac prezentovaná v II. zväzku, ktorý má podnázov Trenčianska župa. Zmienky o Ľudovítovi Štúrovi nachádzame v heslách tohto zväzku v Zemianskom Podhradí, Trenčíne, Uhrovci, Bánovciach nad Bebravou i Veľkú Divinu. Heslá sú obrazovo dokumentované, najčastejšie nehnuteľnými pamiatkami, pomníkmi a portrétmi. V Trenčíne autor pripomína pôvod rodu Štúrovcov a pristavuje sa pri monumentálnom pomníku štúrovcov v historickom centre mesta: „Jeho ústrednou postavou je Ľudovít Štúr, na pozadí lipového listu“, uvádza autor a z hesla sa dozvieme i takú zaujímavosť, že na Okruhovom Dome armády, ktorý je dnes kultúrnym stánkom Trenčína, nájdeme pamätné tabule rodu Štúrovcov, lebo práve na tomto mieste stál štúrovský dom, v ktorom okrem mladých manželov Štúrovcov býval počas štúdií u Samuela Štúra aj český otec vlasti František Palacký.

Veľká pozornosť je v diele celkom prirodzene venovaná Štúrovmu rodisku - Uhrovcu. Heslu o Ľudovítovi Štúrovi autor dal názov „Prorok slovenského národa, Ľudovít Štúr“. V ďalšom hesle „Štúrov ekumenizmus a vnútorná vnímavosť“ spomína známu skutočnosť, že počas legendárnej vychádzky na Devín 24. apríla 1834, si štúrovskí študenti zvolili ku krstným menám ešte jedno - slovanské meno. To sa všeobecne vie. Menej známe je však to, že „na tomto posvätnom mieste si aj zvolili ako prídomky staroslovanské mená z čias kráľa Svätopluka“, k čomu ich inšpirovala aj slávna poéma Jána Hollého Svätopluk.

Málo známa je tiež skutočnosť, že v pohnutých májových dňoch roku 1848 Štúr pri úteku z Liptovského Mikuláša „prenocoval vo Veľkej Divine u Štefana Závodníka, neskoršieho pružinského farára, národného dejateľa, odtiaľ cestoval v krytom voze do Trenčína.“

Publikácia má všetky charakteristické znaky popularizačnej vlastivedy. Texty sú stručné, zrozumiteľné, je bohatá na obrazové dokumenty a jednotlivé lokality sú zemepisne radené podľa prirodzenej územnej postupnosti. Okrem toho, autor ju striedmo obohatil aj o citáty z básní klasických i súčasných slovenských básnikov, čo pôsobí veľmi príťažlivo a umocňuje nielen poznávaciu, ale aj výchovnú stránku vlastivedy, a to najmä medzi dorastajúcou mládežou. Je tam, napríklad, tento citát zo Štúrovej básne Dobrý deň vám verným! „Vy len choďte! Vám dlhú dobrú noc!/ Dom Slovenska pustý preto nezostane, / Verných synov málo! Ale viera trvá, / Viera hory prenáša - hrom tupí ich moc, Dobrý deň, vám verným, neverným dobrú noc!“












Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR