|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
03. mája 2013
Osobnosť Štefánika si uctili pri jeho najstaršej soche
Osobnosť Milana Rastislava Štefánika si dnes pri príležitosti 94. výročia od jeho tragickej smrti pripomenuli v Trnave. Vence k najstaršej Štefánikovej soche na Slovensku položili ...
Zdieľať
TRNAVA 3. mája (WEBNOVINY) - Osobnosť Milana Rastislava Štefánika si dnes pri príležitosti 94. výročia od jeho tragickej smrti pripomenuli v Trnave.
Vence k najstaršej Štefánikovej soche na Slovensku položili predstavitelia mesta, samosprávneho kraja, spoločenských organizácií, cirkví a politických strán.
Primátor Vladimír Butko v príhovore povedal, že Štefánik sa stal osobnosťou nie pre presadzovanie vlastnej pravdy, ale preto, že žil vo viere v spoločný život Slovákov, že si ctil skúsenosť predkov a žil život pravých hodnôt.
"Musí nám byť jasné, že ak v dobe prevládajúceho mediálneho videnia sveta a trhového systému nedokážeme uchovať korene a princípy, na ktorých stojí rodina, národ a štát, tak potom nebudeme vedieť rozlíšiť a presadzovať dôležité a podstatné hodnoty. Tým nám hrozí, že stratíme i to, o čo sa celým svojim životom snažil Milan Rastislav Štefánik,“ povedal Butko.
Trnava je prvým mestom, kde z iniciatívy Matice slovenskej odhalili sochu Štefánika od akademického sochára Jána Koniarka. Socha v životnej veľkosti má 167 cm a je považovaná za jednu z jeho najvernejších podôb.
Pri prvom odhalení sochy 19. októbra 1924 bola najvzácnejším hosťom slávnosti 71-ročná matka generála Štefánika pani Albertina so synom Ladislavom Štefánikom, jeho manželkou a dvomi deťmi. V roku 1968 sochu premiestnili na iné miesto, v čase tzv. normalizácie putovala do depozitu.
Štefánikovu sochu v Trnave vrátili do blízkosti pôvodného miesta 4. mája 1990. Aj keď historické záznamy neevidujú pobyt Štefánika v Trnave, známy je jeho blízky vzťah k národnému umelcovi Mikulášovi Schneidrovi-Trnavskému a jeho rodine. Slávny hudobný skladateľ vo svojej spomienke opisuje svoj výstup so Štefánikom a s manželkou Idou na vrch Bradlo v roku 1912. Keď dosiahli vrchol, Štefánik sa po chvíľke pozorovania celého okolia podelil s nimi o svoje vnuknutie. "Keď umriem, tu chcem ležať. Odtiaľto uvidím celé moje drahé Slovensko," zaznamenal do svojich spomienok Mikuláš Schneider-Trnavský.
Vence k najstaršej Štefánikovej soche na Slovensku položili predstavitelia mesta, samosprávneho kraja, spoločenských organizácií, cirkví a politických strán.
Primátor Vladimír Butko v príhovore povedal, že Štefánik sa stal osobnosťou nie pre presadzovanie vlastnej pravdy, ale preto, že žil vo viere v spoločný život Slovákov, že si ctil skúsenosť predkov a žil život pravých hodnôt.
"Musí nám byť jasné, že ak v dobe prevládajúceho mediálneho videnia sveta a trhového systému nedokážeme uchovať korene a princípy, na ktorých stojí rodina, národ a štát, tak potom nebudeme vedieť rozlíšiť a presadzovať dôležité a podstatné hodnoty. Tým nám hrozí, že stratíme i to, o čo sa celým svojim životom snažil Milan Rastislav Štefánik,“ povedal Butko.
Trnava je prvým mestom, kde z iniciatívy Matice slovenskej odhalili sochu Štefánika od akademického sochára Jána Koniarka. Socha v životnej veľkosti má 167 cm a je považovaná za jednu z jeho najvernejších podôb.
Pri prvom odhalení sochy 19. októbra 1924 bola najvzácnejším hosťom slávnosti 71-ročná matka generála Štefánika pani Albertina so synom Ladislavom Štefánikom, jeho manželkou a dvomi deťmi. V roku 1968 sochu premiestnili na iné miesto, v čase tzv. normalizácie putovala do depozitu.
Štefánikovu sochu v Trnave vrátili do blízkosti pôvodného miesta 4. mája 1990. Aj keď historické záznamy neevidujú pobyt Štefánika v Trnave, známy je jeho blízky vzťah k národnému umelcovi Mikulášovi Schneidrovi-Trnavskému a jeho rodine. Slávny hudobný skladateľ vo svojej spomienke opisuje svoj výstup so Štefánikom a s manželkou Idou na vrch Bradlo v roku 1912. Keď dosiahli vrchol, Štefánik sa po chvíľke pozorovania celého okolia podelil s nimi o svoje vnuknutie. "Keď umriem, tu chcem ležať. Odtiaľto uvidím celé moje drahé Slovensko," zaznamenal do svojich spomienok Mikuláš Schneider-Trnavský.
Osobnosť Štefánika si uctili pri jeho najstaršej soche - diskusné fórum čitateľov