OSN: Sýrski utečenci z Jordánska sa začínajú vracať do Sýrie

Ammán 19. septembra (TASR) - Námestník generálneho tajomníka OSN pre humanitárne operácie Stephen O'Brien uznal, že medzinárodné spoločenstvo poskytlo "rekordnú podporu" na zmiernenie negatívnych dôsledkov krízy v Sýrii. Upozornil však, že napriek tomu je ťažké "udržať krok" s rastúcimi humanitárnymi potrebami v regióne. O'Brien to vyhlásil v sobotu po svojej návšteve v tábore Zaatari v Jordánsku, kam sa pred občianskou vojnou vo svojej vlasti uchýlili tisíce sýrskych utečencov.


Od roku 2011, keď spočiatku pokojné protivládne protesty v Sýrii prerástli do ozbrojeného konfliktu medzi armádou a povstalcami, túto krajinu opustili asi štyri milióny ľudí, pričom väčšina sa uchýlila do susedných štátov. Ďalšie tisíce sa presídlili v rámci Sýrie.

Predstavitelia OSN uviedli, že finančná pomoc, ktorú doteraz OSN získala, pokrýva len asi 38 percent zo 7,4 miliardy dolárov nutných na humanitárne operácie v Sýrii a pre Sýrčanov v zahraničí v roku 2015.

Humanitárne organizácie sú v tejto situácii nútené obmedziť potravinovú aj finančnú pomoc pre utečencov, čo spôsobuje, že títo Sýrčania majú problém vyžiť. V Jordánsku napríklad tretina zo 630.000 sýrskych utečencov v septembri prišla o potravinovú pomoc. Jordánsko súčasne väčšine utečencov neumožňuje, aby sa legálne zamestnali.

Riaditeľ tábora Zaatari Hovig Etyemezian pre agentúru Reuters uviedol, že z tohto dôvodu Jordánsko denne opúšťa 150 až 200 Sýrčanov, ktorí sa - aj napriek ohrozeniu vlastného života - radšej vrátia do vlasti. V auguste tak z tábora Zaatari odišlo asi 2000 ľudí. Vysvetlil, že utečenci sú už po rokoch života v utečeneckých táboroch unavení a nevidia ani nádej do budúcnosti. Etyemezian uviedol, že nevie, koľko utečencov sa vydalo na cestu do Európy, ale dodal, že je to hlavná téma rozhovorov mladých ľudí v tábore.

V posledných mesiacoch začali sýrske veľvyslanectvá v Jordánsku a Libanone vydávať cestovné pasy veľkému počtu sýrskych utečencov. S platným pasom utečenci môžu odcestovať do Turecka bez víz. V Turecku sa potom skontaktujú s prevádzačmi a pokúsia sa dostať loďou do Grécka, ktoré je členským štátom EÚ. Odtiaľ zvyčajne pokračujú cez Balkán ďalej v snahe dostať sa do prosperujúcejších krajín, uviedla agentúra AP.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR