|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 19.1.2025
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Drahomíra, Mário
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Na juhu Kirgizska, najmä v etnicky zmiešaných mestách Oš a Džalalabád, sa v júni odohrali krvavé nepokoje medzi Kirgizmi a menšinovými Uzbekmi, najhoršie za posledných 20 rokov.
Foto: SITA/AP
ŽENEVA 20. júla (WEBNOVINY) - Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva v utorok uviedla, že má informácie o opakovanom mučení a svojvoľnom zatýkaní ľudí počas júnových etnických bojov v južnom Kirgizsku. "Veľké množstvo ľudí, väčšinou mladých mužov a všetko Uzbekov, svojvoľne zatýkali spôsobom, ktorý nielenže niesol zjavné znaky etnickej zaujatosti, ale tiež porušoval mnohé základné princípy kirgizských ako aj medzinárodných zákonov," napísala Navi Pillayová v stanovisku. "Členovia môjho tímu v Kirgizsku dostali informácie, že miestne úrady zatvárajú oči pre ilegálnym zatýkaním, mučením a zlým zaobchádzaním so zatknutými osobami, čo viedlo k vynúteným priznaniam."
Na juhu Kirgizska, najmä v etnicky zmiešaných mestách Oš a Džalalabád, sa v júni odohrali krvavé nepokoje medzi Kirgizmi a menšinovými Uzbekmi, najhoršie za posledných 20 rokov. Niekoľkodňová vlna násilia po sebe zanechala desiatky mŕtvych a desaťtisíce ľudí museli utiecť zo svojich domovov. Vláda pripísala zodpovednosť za nepokoje zosadenému prezidentovi Kurmanbekovi Bakijevovi a jeho prívržencom. Bakijev, ktorý po svojom aprílovom zosadení utiekol do Bieloruska, akúkoľvek zodpovednosť za súčasnú situáciu v Kirgizsku odmieta.
SITA/AFP
ŽENEVA 20. júla (WEBNOVINY) - Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva v utorok uviedla, že má informácie o opakovanom mučení a svojvoľnom zatýkaní ľudí počas júnových etnických bojov v južnom Kirgizsku. "Veľké množstvo ľudí, väčšinou mladých mužov a všetko Uzbekov, svojvoľne zatýkali spôsobom, ktorý nielenže niesol zjavné znaky etnickej zaujatosti, ale tiež porušoval mnohé základné princípy kirgizských ako aj medzinárodných zákonov," napísala Navi Pillayová v stanovisku. "Členovia môjho tímu v Kirgizsku dostali informácie, že miestne úrady zatvárajú oči pre ilegálnym zatýkaním, mučením a zlým zaobchádzaním so zatknutými osobami, čo viedlo k vynúteným priznaniam."
Na juhu Kirgizska, najmä v etnicky zmiešaných mestách Oš a Džalalabád, sa v júni odohrali krvavé nepokoje medzi Kirgizmi a menšinovými Uzbekmi, najhoršie za posledných 20 rokov. Niekoľkodňová vlna násilia po sebe zanechala desiatky mŕtvych a desaťtisíce ľudí museli utiecť zo svojich domovov. Vláda pripísala zodpovednosť za nepokoje zosadenému prezidentovi Kurmanbekovi Bakijevovi a jeho prívržencom. Bakijev, ktorý po svojom aprílovom zosadení utiekol do Bieloruska, akúkoľvek zodpovednosť za súčasnú situáciu v Kirgizsku odmieta.
SITA/AFP