Oslavy 1. mája majú u nás tradíciu, slávime ich dve storočia

Prvé oslavy Sviatku práce sa konali v areáli Železnej studienky v Bratislave, kde je k tejto udalosti umiestnený aj pomník.BRATISLAVA 1. mája (WEBNOVINY) - História osláv Sviatku práce na našom území siaha do 19. storočia. "Na slovenskom území sa prvé oslavy konali už 1. mája 1890 v areáli Železnej studienky v Bratislave, kde je k tejto udalosti umiestnený aj pomník," uviedol pre agentúru SITA historik Tomáš Klubert z Ústavu pamäti národa.


Prvý máj uzákonili ako štátny sviatok po vzniku ČSR. "Oslavy však pravidelne sprevádzali demonštrácie proti biede a nezamestnanosti, na ktorých si prihrievali politickú polievočku komunisti," hovorí Klubert. V rokoch 1939 až 1944 sa už oslavy konali pod štátnym dozorom, lebo 1. máj bol štátnym sviatkom aj v nacistickom Nemecku.

Odporúčame:

Na Záhorie sa vráti socializmus, prídu pionieri aj zväzáci

Po vojne sa na tom podľa Kluberta nič nezmenilo, len organizátorom už nebola Hlinkova slovenská ľudová strana. "Po komunistickom prevrate v roku 1948 sa z prvomájových osláv stala bombastická prezentácia úspechov komunistického režimu, na ktorej bola povinná účasť," dodáva historik.

Tradícia osláv 1. mája ako Sviatku práce vychádza z udalostí, ktoré sa stali začiatkom mája 1886 v Amerike. Ako uvádza Klubert, v októbri 1884 prijal zjazd americkej odborovej organizácie FOLTU (Federation of Organized Trades and Labor Unions) uznesenie, že do 1. mája 1886 by sa mal stať všeobecným štandardom osemhodinový pracovný čas.

Keďže sa to zamestnávateľom nepáčilo, odborári zorganizovali na 1. mája 1886 generálny štrajk na podporu osemhodinového pracovného času. Najväčšie demonštrácie boli 3. a 4. mája v Chicagu, kde pri zrážkach robotníkov s políciou a provokatérmi prišlo o život najmenej 13 ľudí a desiatky ďalších utrpeli zranenia. Ustanovujúci zjazd II. internacionály v roku 1889 v Paríži preto prijal rozhodnutie, že 1. máj sa stane medzinárodným sviatkom práce.