Osem rozšírených mýtov o nariadeniach z Bruselu

Prinášame prehľad niektorých hoaxov a fám, ktoré sa vzťahujú na Európsku úniu

1. EÚ chce zakázať nože

Fáma sa zrodila zo zavádzajúceho tvrdenia, ktoré vzišlo zo zveličenia správy výboru EP pre boj proti terorizmu. Výbor členským štátom navrhol, aby zvážili obmedzenie nosenia nožov na verejnosti a prípadne aj posúdili zákaz používania obzvlášť nebezpečných typov nožov. Medzi tie patria napríklad tzv. bojové zombie nože alebo motýlikové nože so špecifickou rúčkou. EÚ neplánuje zákaz nosenia nožov. V mnohých krajinách je nosenie noža obmedzené a pokutované, pričom jedny z najprísnejších noriem platia v rámci Únie vo Francúzsku a v Spojenom kráľovstve.

2. GDPR ohrozuje školské nástenky

V spojitosti s prijatím Všeobecného nariadenia o ochrane údajov (GDPR) zaznievali mnohé obavy, napríklad že ide o poškodzovanie podnikateľov, ale tiež, že nové nariadenie ohrozí školské nástenky. GDPR dáva Európanom predovšetkým väčšiu kontrolu nad osobnými údajmi a zároveň zjednocuje v EÚ. Nariadenie nahradilo európsku smernicu o ochrane osobných údajov z roku 1995. S nástupom čoraz sofistikovanejšieho internetu či sociálnych sietí prišli aj nové spôsoby spracovania osobných údajov. Zmenené prostredie i potreby občanov Únie si preto vyžadovali modernizáciu pravidiel ochrany osobných údajov v celej EÚ. Z prieskumov EÚ vyplýva, že až 81 percent Slovákov má pocit, že nemajú úplnú kontrolu nad svojimi osobnými údajmi. Fotky žiakov na nástenkách či na internete sa zverejňujú so súhlasom rodičov, pokiaľ žiak (študent) neprekročil vek 16 rokov, kedy už môže dať súhlas aj sám. Súhlasiť netreba s každou fotografiou, stačí ako doteraz jasný hromadný súhlas napríklad na začiatku školského roka. Príkladom spracovania osobných údajov nie sú ani spoločné fotografie celej triedy alebo z výletov a športových zápasov, keď na nich nie sú deti individuálne označené menom. Nástenky na školách sa teda rušiť určite nebudú.

3. EÚ diktuje, ako majú byť zahnuté banány

Jeden z najstarších mýtov hovorí o tom, že banány musia mať predpísané zakrivenie. EÚ skutočne prijala pravidlá, ktoré určujú minimálne požiadavky na kvalitu banánov, dovážaných do EÚ. Stanovujú napríklad, že banány musia byť neporušené, zdravé, bez hniloby, chorôb i škodcov. Nájdeme v nich aj požiadavku, aby boli banány bez deformácií alebo abnormálneho zakrivenia jednotlivých plodov. Ich správne zakrivenie však EÚ nijako nešpecifikovala. O prijatie týchto spoločných pravidiel požiadali členské štáty i výrobcovia a dovozcovia, keďže dovtedy si každý štát kvalitatívne požiadavky upravoval samostatne, čo viedlo k zbytočným formalitám a prekážkam v obchode.

4. Doma vyrobené torty musia byť označené etiketou

Etiketou musia byť označené iba tie domáce výrobky, ktoré sú predávané v supermarketoch. Jedným z hlavných dôvodov je ochrana ľudí trpiacimi alergiami, aby sa vyhli potravinám, ktoré sú pre nich nebezpečné. Tieto pravidlá sa nevzťahujú na výrobky predávané v reštauráciách. Mieru upozornení si navyše upravuje každý členský štát sám.

5. Brusel zakázal deťom balóny

Právne predpisy EÚ týkajúce sa bezpečnosti hračiek sú zamerané na ochranu malých detí pred poškodením zdravia či dokonca usmrtením. Pravidlá EÚ, ktoré sa datujú od roku 1988, stanovujú, že balóny vyrobené z latexu musia obsahovať varovanie pre rodičov, že deti do ôsmich rokov by mali byť pod dohľadom rodičov. Ďalej uvádza, že všetky hračky pre deti do troch rokov by mali byť dostatočné veľké, aby sa zabránilo ich prehltnutiu. Deti totiž často vkladajú balóniky a ďalšie malé hračky do úst, čo ich môže zraniť a dokonca im spôsobiť až smrť. Z vedeckých výskumov, zameraných na bezpečnosť spotrebného tovaru vyplýva, že zo všetkých detských výrobkov sú práve balóny najčastejšie príčinou smrti udusením.

6. Brusel zakazuje domáce zabíjačky

Európska únia povoľuje členským štátom domácu zabíjačku prasiat, sliepok, králikov, oviec a kôz za účelom domácej spotreby. Ak je však tento účel komerčný, čiže s cieľom ďalšieho predaja, mäso z týchto zvierat musí byť pripravené tak, aby podmienky vyhovovali predpisom Únie v oblasti hygieny a humánneho zabitia zvierat.

7. EÚ chce zakázať výkonné vysávače

Cieľom európskych pravidiel je ušetriť spotrebiteľom peniaze a znížiť spotrebu energie. Nové pravidla o vysávačoch ušetria 19 TWh ročne do roku 2020, čo zodpovedá kapacite štyroch jadrových elektrární. Táto ročná úspora by dokázala udržať londýnske metro v prevádzke až 20 rokov. Nejde o autoritatívne nariadený predpis, ale výsledok kompromisu a rokovaní s výrobcami, spotrebiteľskými organizáciami i environmentálnymi mimovládnymi organizáciami. Členské štáty v Európskej rade a Európsky parlament tuto legislatívu odobrili. Od 1. septembra 2014 je maximálny príkon vysávačov na úrovni 1600 W a od septembra 2017 sa znížil na 900 W.

8. EÚ chce zakázať hriankovače, fény a varné kanvice

Cieľom európskych pravidiel nie je hriankovače, fény a varné kanvice zakázať, ale ušetriť spotrebiteľom peniaze a znížiť spotrebu energie. Táto politika má dva základné prvky. Prvým je požiadavka označovať výrobky podľa smernice o energetickom označovaní z roku 2010, aby si spotrebiteľ pred kúpou mohol porovnať nielen ceny spotrebičov, ale aj ich energetickú efektívnosť. Druhým základným prvkom sú pravidlá odstraňovania energeticky neefektívnych výrobkov z trhu.