OSCAR: História udeľovania cien Akadémie filmových umení a vied

Po viac ako trištvrte storočí je odovzdávanie Oscarov tou najznámejšou aktivitou Akadémie filmových umení a vied. Oscary udeľuje Akadémia od roku 1929, keď ocenili najlepšie výkony sezóny 1927/28. Oscara vytvorila Filmová akadémia umenia a vedy, ktorú v roku 1927 založili na propagáciu filmov. Keď Akadémia začala svoje pôsobenie, mala iba 36 členov a jej prvým predsedom bol herec Douglas Fairbanks. Súčasný prezident Akadémie Sid Ganis nastúpil do funkcie v auguste 2005.

V roku 1929 bola Janet Gaynor jedinou ženou medzi pätnástimi ocenenými. O rok neskôr udelili len sedem cien - dve za herecké výkony a po jednej za najlepšiu snímku, réžiu, scenár, kameru a výpravu. Odvtedy sa Ceny pomaličky rozrastali, čo sa týka publika i počtu oceňovaných. Už od počiatkov ale Akademici pociťovali potrebu špeciálnych cien, ktoré by občas doplnili základné kategórie. V prvom ročníku putovala špeciálna cena do štúdia Warner Bros. za priekopnícky hovorený film Jazzový spevák (1927). Druhú dostal Charlie Chaplin za produkciu, réžiu, scenár a herecký výkon vo filme Cirkus (1928). V roku 1934 pribudli tri nové kategórie: strih, hudba a najlepšia pieseň. Práve v tom roku Akadémia podpísala zmluvu so spoločnosťou Price Waterhouse (v súčasnosti PricewaterhouseCoopers), ktorá je odvtedy zodpovedná za spočítanie hlasov a zabezpečenie utajenia víťazov. V roku 1936 udelili po prvý raz Oscara za vedľajšie herecké výkony. Nasledujúci rok po prvý raz udelili Irving G. Thalberg Memorial Award - získal ju Darryl F. Zanuck. Kategória špeciálnych efektov pribudla v roku 1939. V roku 1941 sa na hlasovacích lístkoch objavila kategória dokumentárny film. Cudzojazyčné filmy dostali po prvý raz možnosť zapojiť sa v roku 1947. Špeciálnu cenu získal vtedy taliansky film Sciuscia (1946). Do založenia samostatnej kategórie cudzojazyčných filmov v roku 1956 rozdala Akadémia ešte sedem špeciálnych cien. V roku 1948 pribudla ďalšia kategória: kostýmy. Jean Hersholt Humanitarian Award vznikla v roku 1956 a získal ju Y. Frank Freeman. Rok 1963 znamenal rozdelenie špeciálnych efektov na dve kategórie: zvukové efekty a vizuálne efekty. Masky pribudli v roku 1981 spolu s Gordon E. Sawyer Award za technologický prínos. V roku 2001 po prvý raz v samostatnej kategórii ocenili aj animovaný film.

V súčasnosti sa každoročne rozdávajú ceny v 24 kategóriách. Vo väčšine kategórií sa o cenu uchádza maximálne päť nominovaných, v niektorých však majú šancu len traja. Každoročne sa udeľuje aj cena pre Najlepší cudzojazyčný film. Výber nominovaných v tejto kategórii prebieha vo dvoch kolách - v prvom si niekoľko sto členov Akadémie zo všetkých odborných sekcií pozrie kvalifikované filmy a hlasovaním rozhodne o šiestich postupujúcich, ku ktorým môže špeciálna komisia pridať ďalšie tri. Akadémia k tejto zmene pristúpila po minuloročnej kritike, keď nomináciu nezískal rumunský držiteľ Zlatej palmy z Cannes 4 mesiace, 3 týždne a 2 dni (2007), ani úspešný francúzsky animovaný film Persepolis (2007). V druhom kole vyberú z deväťčlenného shortlistu päticu nominovaných. V 81. ročníku Akadémia zmenila aj pravidlá v kategórii pôvodných filmových piesní. Zatiaľ čo o nomináciu na Oscara sa môže aj ďalej uchádzať neobmedzený počet piesní z jedného filmu, nominované môžu byť maximálne dve. Nemala by sa tak už opakovať situácia z ostatných dvoch ročníkov, keď po tri nominácie získali piesne z filmov Dreamgirls (2006) a Začarovaní (2007), ale cenu napokon nezískali. Okrem základných kategórií udeľujú aj špeciálne Oscary, ako napríklad cena Irving G. Thalberg Memorial Award, čo je bronzová busta legendárneho producenta. Udeľujú ju producentovi, ktorý pravidelne svetu ponúka kvalitné filmové snímky. Táto cena je považovaná za najvyššie uznanie aké môže filmový producent získať. Jean Hersholt Humanitarian Award udeľujú osobnosti z filmového priemyslu, ktorá svojimi humanitárnymi činmi prispieva k jeho rozvoju. Gordon E. Sawyer Award je určená pre človeka, ktorý pomáha k rozvoju filmového priemyslu svojimi technologickými znalosťami. Obe majú podobu Oscara.

V prvom ročníku sa Ceny Akadémie odovzdávali 16. mája 1929 na slávnostnej večeri v Blossom Room hollywoodskeho hotela Roosevelt. Prítomných bolo približne 270 hostí a vstupenka stál päť dolárov. V súčasnosti sa už žiadne vstupenky nepredávajú a účasť na filmovom večeri roka je možná len na základe pozvania. Prvé odovzdávanie Oscarov trvalo iba 15 minút a rozdali na ňom 15 sošiek. Už v nasledujúcom roku ale Akadémia povolila vysielanie hodinového priameho prenosu z udalosti v rozhlase. Televízia sa pripojila v roku 1953. Možnosť sledovať slávnostný večer tak dostali milióny filmových fanúšikov v USA a Kanade. Vo farbe si hviezdy filmového priemyslu mohli diváci vychutnať od roku 1966. Od roku 1969 sa slávnostný ceremoniál začal vysielať do celého sveta a v polovici 90. rokov 20. storočia si ho už mohli v pohodlí domovov vychutnávať diváci vo viac ako stovke krajín na celom svete. V súčasnosti môže odovzdávanie prestížnych filmových cien naživo sledovať niekoľko stoviek miliónov ľudí vo vyše 200 krajinách sveta.

Prvých pätnásť ročníkov sa konalo v Blossom Room a v hoteloch Ambassador a Biltmore. Po roku 1942, keď záujem o účasť na slávnostnom večeri stúpol, presunuli sa Ceny do väčších priestorov. Šestnásty ročník sa konal v Grauman's Chinese Theater a rozhlasový prenos vysielali aj pre amerických vojakov v zámorí. Po troch rokoch sa ceremoniál presťahoval do Los Angeles Shrine Auditorium. V marci 1949 sa 21. ročník konal v divadle Akadémie. Nasledujúcich jedenásť rokov strávil Oscar v hollywoodskom RKO Pantages Theater. Práve odtiaľ vysielala spoločnosť NBC 19. marca 1953 prvý televízny prenos. V roku 1961 sa Ceny presunuli do Santa Monica Civic Auditorium a na celých desať rokov sa ich vysielania zmocnilo ABC. V rokoch 1971 až 1975 šou vysielala NBC a v roku 1976 ju získala naspäť ABC, ktorá vlastní práva až do roku 2014. Štyridsiaty prvý ročník odovzdávania Cien Akadémie sa 14. apríla 1969 konal v Dorothy Chandler Pavilion losangeleského hudobného centra, kde ceny zotrvali až do roku 1987, keď sa na 60. a 61. ročník vrátili do Shrine Auditorium. Následne sa ceny presúvali medzi Shrine a hudobným centrom. Výhodou Shrine Auditorium je kapacita šesťtisíc sedadiel, pričom hudobné centrum ich má len 2 500. V roku 2001 sa 74. ročník odovzdávania Cien konal v hollywoodskom Kodak Theatre s kapacitou 3 300 sedadiel. Tam našiel dosiaľ svoj domov.

Zlatá soška, ktorú svet pozná pod menom Oscar, je jedinou skutočnou hollywoodskou stálicou. Hovorí sa jej aj Cena Akadémie, Zlatá soška, Zlatá cena alebo Cena za zásluhy. Cena Akadémie za zásluhy vznikla v roku 1928. Za dnešnú podobu sošky je zodpovedný umelecký riaditeľ štúdia Metro Goldwyn Mayer Cedric Gibbons. Práve on je autorom dnes už svetoznámej zlatej sošky rytiera stojaceho na filmovom kotúči, ktorý v rukách pevne zviera meč. Prvé sošky boli vyrobené z bronzu pokrytého 24-karátovým zlatom a mali mramorový podstavec. Neskôr bronz vystriedala zliatina kovov - britanium. Počas nedostatku kovu cez II. svetovú vojnu boli sošky z plastu. V roku 1945 nahradil mramorový podstavec kov. Každá soška váži 3,9 kilogramu a meria 34,3 centimetra. Vyrobené sú z pozlátenej zliatiny kovov. Počítať ich začali v roku 1949, pričom začali číslom 501. Odvtedy má každý Oscar svoje sériové číslo - vrátane 80. ročníka už odovzdali celkom 2701 populárnych sošiek. V súčasnosti ich vyrábajú v Chicagu, kde každoročne vznikne asi 50 sošiek. Tie, ktoré nespĺňajú prísne štandardy kvality, okamžite rozrežú na polovicu a roztavia. Akadémia nikdy nevie, koľko sošiek budú v slávnostný večer potrebovať. Počet kategórií je síce známy vopred, ale až do otvorenia obálok nie je jasné, koľko sošiek bude skutočne treba.

Odpoveď na otázku, prečo Cenu Akadémie pokrstili Oscar, patrí medzi najväčšie záhady Hollywoodu. Najznámejšia legenda hovorí, že sa soška podobala na strýka vtedajšej knihovníčky Akadémie Margaret Herrick, tak ju pomenovali podľa neho. Podľa iných sošku pomenovala Bette Davis po svojom manželovi. Meno Oscar sa po prvý raz objavilo v článku hollywoodskeho novinára Sidneyho Skolskyho z roku 1934. Písal v ňom o Katharine Hepburn, ktorá získala v tom čase cenu pre najlepšiu herečku. Samotná Akadémia začala túto "prezývku" používať až v roku 1939. Oscar príležitostne menil svoju tvár - bruchovravec Edgar Bergen dostal v roku 1937 špeciálnu cenu za mimoriadne komediálne dielo - prevzal si drevenú sošku s pohyblivými ústami. Walt Disney dostal v roku 1938 jednu veľkú sošku a sedem malých kópií, ktoré mali pripomínať jeho výnimočné animátorské dielo Snehulienka a sedem trpaslíkov.

V minulosti boli mená víťazov známe už pred odovzdávaním. V roku 1940 si už mohli dokonca prichádzajúci hostia o 20:45 prečítať mená víťazov v Los Angeles Times. Po tejto udalosti zaviedli systém so zapečatenými obálkami, ktorý sa používa dodnes.

Ceremóniu odložili počas jej existencie iba tri razy. O celý týždeň sa posunula pre záplavy v roku 1938. Po zavraždení bojovníka za ľudské práva Martina Luthera Kinga v roku 1968 sa odovzdávanie presunulo o dva dni - na 10. apríla. O 24 hodín sa odovzdávanie Cien Akadémie oneskorilo po neúspešnom atentáte na prezidenta USA Ronalda Reagana v roku 1981. V roku 2003 len štyri dni pred udeľovaním Oscarov začala Invázia do Iraku. Ceny síce udeľovali podľa plánu, no organizátori výrazne ubrali z jeho pompy - červený koberec skrátili na niekoľko metrov, pozvanie väčšiny zahraničných novinárov zrušili, a chýbali aj fanúšikovia. V 80. ročníku bol slávnostný ceremoniál ohrozený štrajkom scenáristov, ktorý sa skončil len 12. februára. I keď prezident Akadémie Sid Ganis niekoľkokrát zdôraznil, že ceny odovzdajú s pomocou scenáristov i bez nej, hrozilo, že Oscary stratia svoj lesk a to najmä v prípade, že ho budú zo solidarity so scenáristami bojkotovať herecké hviezdy.

O Cenu Akadémie sa môže uchádzať každý film, ktorý sa premietal v predchádzajúcom kalendárnom roku - jeho premiéra v Los Angeles sa musí konať v čase od polnoci 1. januára do polnoci 31. decembra.

Zdroj: www.oscars.org, www.oscar.com

(SITA)