Osadné zo Škopovho víťazného dokumentu pripravené na turistov

PREŠOV/OSADNÉ 13. júla (WEBNOVINY) – Film Marka Škopa Osadné, ktorý zvíťazil na festivale v Karlových Varoch v kategórii dokument nad 30 minút, zviditeľnil malú obec v severovýchodnej časti Nízkych Beskýd pri hranici s Poľskom. Je to príbeh starostu obce Ladislava Mikuláška, pravoslávneho kňaza Petra Soroku a známeho karikaturistu Fedora Vica, ktorí sa vydajú do Bruselu, aby zachránili dedinku pred postupným vyľudňovaním. Svoj recept vidia v naštartovaní cestovného ruchu. V obci dnes žije 198 obyvateľov, nemajú tu verejný vodovod ani kanalizáciu, pošta je v Nižnej Jablonke, obec nemá vlastnú základnú ani materskú školu, školopovinné deti dochádzajú do Pčolinného asi 12 kilometrov. Miestnym obyvateľom najviac chýba dom smútku, ktorého projekt vychádza na 40 tis. €. Starosta chce vo svojom funkčnom období ešte opraviť miestne komunikácie, na ktoré potrebuje získať 83 tis. € z eurofondov. Ak ich film natoľko preslávi, že sem začnú chodiť v húfoch turisti, podľa starostu majú im čo ukázať, v obci ich tiež prenocujú v Penzióne Borovka.


Atrakciou Osadného je aj sám starosta Ladislav Mikuláško, ktorý obec riadi bez prestávky 38 rokov od svojich 21 rokov. Vo voľbách si tento post obhájil, či mal alebo nemal protikandidáta. O dva roky kratšie pracuje na obecnom úrade jeho manželka Melánia. Starosta pre agentúru SITA uviedol, že najväčšou zaujímavosťou v Osadnom je krypta pod pravoslávnym chrámom Voznesenija Hospodinovho, v ktorej sú uložené kosti 1 600 vojakov z 1. svetovej vojny. Túto udalosť pripomína pred chrámom aj monumentálne dielo v tvare kríža. Na 23. augusta tu chystá Pravoslávna cirkev posviacku prestola a chrámu po rekonštrukcii. Pred obecným úradom stojí ďalší pamätník venovaný obetiam 2. svetovej vojny. V obci sa zachovali tradičné drevenice ako pozostatky ľudovej architektúry. Nízky počet obyvateľov vylepšuje 20 chalupárov, ktorí si kúpili v Osadnom domy a prichádzajú tu na víkendy. História obce je zaujímavá tým, že s jej vznikom sa spája povesť o zbojníkovi menom Telepa, ktorý založil osadu a dal jej svoje meno. Neskôr sa spomína pod menom Telepouz, Telepowce či Telepóc, čo z maďarčiny preložili v roku 1948 ako Osadné a tak ju aj oficiálne premenovali. Podľa webstránky obce www.osadne.wz.cz „dedinu zrejme založil spomínaný zbojník a v 16. storočí sa do nej vo veľkej miere začali sťahovať Rusíni z centrálneho Uhorska, ktorí boli pre svoje náboženstvo vytláčaní do Karpát“. Podľa posledného sčítania ľudu v roku 2002 mala obec 233 obyvateľov. Hoci sa domorodci cítia byť Rusínmi, k slovenskej národnosti sa prihlásilo 165 obyvateľov a k Rusínom 58. Podľa vierovyznania je 132 pravoslávnych, 92 gréckokatolíkov a osem rímskokatolíkov. Gréckokatolícky chrám je kultúrnou pamiatkou a postavili ho o 138 rokov skôr ako pravoslávny.

Najväčšou devízou obce je príroda. Osadné je súčasťou prírodnej rezervácie Udava a tvorí jednu z najcennejších častí Národného parku Poloniny so svojimi jedľovo-bukovými lesmi. Žijú tu medvede, vlci, rysy, všetky druhy ďatľov, bocian čierny, orol krikľavý, sova dlhochvostá. Svoj domov si tu našli dážďovky svietivé, vzácne slimáky, fúzače alpské, mloky, salamandry. Zachovali sa tu ohrozené druhy rastlín.

Do Osadného sa dá dostať autobusom alebo autom. Za obcou cesta končí a mení sa na chodník pre peších, ktorý vedie po žltej značke k štátnej hranici s Poľskom. Z európskych fondov bol pred šiestimi rokmi sprístupnený turistický hraničný priechod Osadné – Balnica pre peších. Cesta do Balnice trvá asi poldruha hodiny chôdze. V lete je tu funkčná historická úzkokoľajná železnica (Biesczadzká úzkokoľajka), ktorej pozostatky sa dajú nájsť aj v Osadnom. Pôvodne slúžila na zvoz dreva. Doteraz Osadné navštevujú turisti z Čiech a Poľska, sem-tam prídu aj Slováci.

SITA