Originálny filmovár, obeť normalizácie - Elo Havetta, by mal 80 rokov

Veľké Vozokany/Bratislava 13. júna (TASR) – Nebyť komunistickej normalizácie v bývalom Československu, ktorá doslova pochovala mnohých tvorivých ľudí, tak by sa možno jeden z najtalentovanejších filmových režisérov Elo Havetta dožil osemdesiatky. Tú by originálny režisér, ktorý svoje nenapodobiteľné videnie sveta pretavil do legendárnych filmov Slávnosť v botanickej záhrade a Ľalie poľné, oslávil v stredu 13. júna.


Oslava jeho osemdesiatky by s veľkou dávkou pravdepodobnosti nemala ďaleko od hedonistických scén z filmu Slávnosť v botanickej záhrade a určite by na nej nechýbal Havettov priateľ český scenárista tejto filmovej snímky Lubor Dohnal, ktorý sa na rozdiel od neho 27. mája 1938 dožil tohto okrúhleho jubilea.

Elo Havetta sa narodil 13. júna 1938 v obci Veľké Vozokany. Havettova cesta k filmu sa v podstate začala v roku 1953, kedy začal študovať rezbárstvo na bratislavskej Škole umeleckého priemyslu, legendárnej ŠUP-ke. Rezbárstvo mladého Havettu neuspokojovalo, a preto prestúpil na odbor fotografie. Tam, akoby už na neho čakal ďalší budúci slávny režisér s podobným videním sveta Juraj Jakubisko. Samozrejme sa spriatelili a v rozmedzí rokov 1956-1957 nakrútili aj spoločný film Šupka a šupáci.

Okrem fotografie sa Havetta aktívne zapájal aj do činnosti "šupkárskeho" bábkohereckého súboru a venoval sa štúdiu písma. Traduje sa, že vďaka tomuto štúdiu sfalšoval lístky na pražský koncert Luisa Armstronga. Spolupracoval aj na podobe vtedy známych časopisov ABC, Mladá tvorba či Slovenské pohľady. Fotografia u Havettu dominovala a postupne ho priviedla k myšlienke študovať film.

V roku 1961 Havettu prijali na pražskú Filmovú a televíznu fakultu Akadémie múzických umení (FAMU). Kde sa opäť stretol s Jakubiskom a z ich "famáckej" študentskej spolupráce vznikli v rokoch 1961-1963 krátke nemé groteskné surrealistické filmy pre plesy študentov FAMU pod názvom Mikulášsky občasník.

Na FAMU do života Havettu vstúpil aj spomínaný scenárista Lubor Dohnal. Ako študenti urobili niekoľko filmov ako napríklad Gotická manéž pre jedného (1962), Svatá Jana (1963), 34 dnů absolutního klidu (1965), Předpověď: nula (1966), ktoré spája jedna základná téma. Tou je vybočenie z bežného, spoločenskými normami určeného života. Havetta s Dohnalom v študentských filmoch hľadali pokiaľ siahajú hranice života nezávislého od spoločenského systému.

Ani v uvoľnených 60. rokoch 20. storočia nedostával Havetta po návrate do Bratislavy veľa priestoru. Začal pracovať ako režisér vtedajšieho Slovenského filmu Koliba. Zamietli mu však niekoľko scenárov a k režisérskej práci sa dostal len ako asistent Ivana Balaďu pri tvorbe televízneho filmu Dáma (1967).

Situácia sa zmenila, keď v roku 1968 prijali Lubora Dohnala na Kolibu ako dramaturga. Obaja priatelia sa rýchlo pustili do spolupráce na filme Slávnosť v botanickej záhrade, ktorý mal premiéru v roku 1969. V epizódnej úlohe, hravého a tak trochu bláznivého filmu, sa objavil aj spisovateľ Vincent Šikula. Havetta za film získal v talianskom Sorrente v roku 1969 Striebornú sirénu za réžiu.

Druhým a zároveň posledným celovečerným filmom Ela Havettu bola snímka Ľalie poľné (1972), ktorá vznikla podľa knihy Vincenta Šikulu Nebýva na každom vŕšku hostinec. Havetta v príbehu dvoch navrátilcov z prvej svetovej vojny vyzdvihol svoju základnú tému: uznanie práva ľudí na vlastný život. Tento film bol pre komunistických normalizačných cenzorov už ťažko stráviteľným kúskom a snímka skončila hneď po premiére v trezore. Vzápätí začal platiť zákaz aj pre Havettov prvý film a normalizátori mu odobrali už schválené nakrúcanie televízneho seriálu Adam Šangala. Jediné, čo mohol robiť, boli príspevky do televíznej Pionierskej lastovičky a do magazínu o kinematografii Ráčte vstúpiť.

Originálny umelec Elo Havetta zomrel 3. februára 1975 v Bratislave. Dožil sa 36 rokov. Napriek skorému odchodu z tohto sveta patrí k najvýraznejším osobnostiam slovenskej kinematografie.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR