Optimizmus ekonómov u prijatia eura na rekordnej úrovni

BRATISLAVA 6. augusta (WEBNOVINY) - Po tom, čo rezort financií pozitívnym smerom upravil svoje odhady tohtoročného deficitu verejných financií, zvýšil sa aj optimizmus ekonómov. Tí podľa najnovšieho, júlového, kola pravidelného prieskumu inštitútu Ineko o pravdepodobnosti zavedenia eura v januári 2009, očakávajú tohtoročný verejný deficit na úrovni 2,8 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je o 0,1 percentuálneho bodu menej ako plánovala vláda v schválenom rozpočte. Tento pozitívnejší výhľad sa prejavil aj v celkových očakávaniach pravdepodobnosti prijatia eura v plánovanom termíne, keď ekonómovia v júli tomuto scenáru dôverovali rekordne, až na 78 %. V júni pritom pravdepodobnosť prijatia eura v januári 2009 odhadovali na 76 %.

"Využitie vyšších rozpočtových príjmov na zníženie zadlženosti vytvára predpoklad na dosiahnutie nižšieho ako plánovaného deficitu verejných financií bez toho, aby sa muselo siahať na stranu výdavkov," konštatovala podpredsedníčka predstavenstva VÚB banky Elena Kohútiková. Ekonomika sa podľa analytikov totiž vyvíja pozitívne a stlačiť deficit pod tri percentá HDP by nemal byť problém. Napriek tomu sú tu stále niektoré riziká. Podľa Jána Kovalčíka z Trendu bude dôležité, či vláda dokáže presvedčiť o schopnosti a ochote znižovať deficit aj v ďalších rokoch. "Zatiaľ to výrokmi premiéra a niektorých ministrov skôr spochybňuje," dodal. Podľa bývalého štátneho tajomníka rezortu financií Vladimíra Tvarošku pritom rizikom zostávajú aj dlhy inštitúcií, ktoré v súčasnosti nie sú započítavané do verejného schodku, avšak Eurostat by tieto niekoľkomiliardové dlhy do deficitu započítať mohol. "Ďalším rizikom je aj hospodárenie samospráv, ktoré nie je pod kontrolou vlády," uviedol Tvaroška.

Analytici mierne zlepšili aj svoj výhľad na plnenie inflačného kritéria. Rast cien v rozhodujúcom období podľa priemeru ich odhadov dosiahne 1,9 %, čo je o 0,1 percentuálneho bodu menej ako predpokladali v júni. Referenčnú infláciu pritom očakávajú naďalej na úrovni 2,7 %. Podľa E. Kohútikovej sa inflácia vyvíja v súlade s predpokladmi a jej vývoju napomáha i súčasná sprísňujúca sa menová politika eurozóny a predpokladaný ďalší rast úrokových sadzieb v nej, čo by malo ovplyvniť aj charakter menovej politiky na Slovensku. "Konkurencia na trhu obchodovateľných tovarov, vývoj kurzu a úrokových sadzieb a racionálna fiškálna politika pomáhajú udržať infláciu v bezpečných hraniciach pre splnenie podmienok Maastrichtu," dodala. Pri takej rezerve pritom podľa Tvarošku plnenie kritéria európske inštitúcie nebudú môcť nijako spochybniť. "Pri predpokladanom jednoznačnom splnení tej časti kritéria, ktorá sa týka inflácie za posledných 12 mesiacov, považujem spochybňovanie udržateľnosti zo strany európskych inštitúcií za veľmi ťažko odôvodniteľné. Nič na tom nemení ani to, že podľa môjho názoru inflácia na Slovensku v strednodobom horizonte po vstupe do eurozóny výrazne vzrastie," uviedol Tvaroška.

Optimizmus ekonómov nezaostáva ani pri ďalších kritériách. Pri kurzovej stabilite odhadujú pravdepodobnosť jeho naplnenia na 89 %, čo je o 0,1 percentuálneho bodu viac ako v júni. Konverzný kurz pritom v priemere odhadujú na 32,58 SKK/EUR, čo je mierne vyššia úroveň ako očakávali pred mesiacom. Zároveň však podľa Kohútikovej práve kurzové kritérium prináša asi najviac otázok zo všetkých maastrichtských kritérií. "Sme krajinou, ktorá využíva pružný kurzový režim a otvorenosť všetkých trhov vplýva i na vývoj nášho kurzu. Som ale presvedčená, že vývoj kurzu je v súlade s kurzovým kritériom a že sme na najlepšej ceste k jeho splneniu," konštatovala.

Pravidelného prieskumu Ineko a Klubu ekonomických analytikov, ktorý je zameraný na odhady plnenia maastrichtských kritérií, sa v júli zúčastnilo 14 ekonomických analytikov. Z nich trinásti veria, že Slovensko príjme euro od januára 2009, jeden má opačný názor.

SITA