|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
10. septembra 2007
Opozičný návrh v kvalite predbieha Mikolajov zámer
Opozičný návrh školského zákona predbieha v kvalite Mikolajov legislatívny zámer nového zákona. Porovnaním oboch materiálov to zistil Konzervatívny inštitút (KI) M. R. Štefánika. Na dnešnej ...
Zdieľať
BRATISLAVA 10. septembra (SITA) - Opozičný návrh školského zákona predbieha v kvalite Mikolajov legislatívny zámer nového zákona. Porovnaním oboch materiálov to zistil Konzervatívny inštitút (KI) M. R. Štefánika. Na dnešnej tlačovej besede analytička KI Zuzana Humajová povedala, že ministerský návrh iba potvrdzuje starý školský systém a brzdí proces decentralizácie. "Používa sa reformný slovník (...), ale de facto to nie je premyslená reforma," uviedla Humajová. Opozičný návrh podľa nej zavádza nové princípy fungovania školského systému, školám a učiteľom prináša viac slobody a zodpovednosti.
Ministerskému návrhu vyčíta, že vzniká výlučne v rezortnom prostredí. Humajovej sa ďalej nepáči, že ministerstvo načasovalo verejnú diskusiu na prázdninové obdobie. "Z toho je jasné, že ministerstvo veľmi diskutovať nechce," podotkla Humajová. Legislatívny zámer z dielne rezortu vychádza z jednotlivých koncepcií, ktoré vznikli za ministrovania Jána Mikolaja. Ide napríklad o koncepciu predškolskej výchovy, výučby cudzích jazykov či odborného vzdelávania. Humajová tvrdí, že návrh nerieši školský systém komplexne. Minister podľa nej nedáva odpoveď, kam školstvo bude smerovať, čo je cieľom reformy. Nepozdáva sa jej ani to, že princípy fungovania školského systému zostávajú nezmenené, napríklad školy nedostanú financie na slobodný výber učebníc. Negatívne vníma aj stanovenie rámcových a školských vzdelávacích programov. Rámcové programy by mali predstavovať štátne minimum, čo majú školy učiť. Školské programy by si mali vytvárať samotné školy. V prípade opozičného návrhu kompetencie pri tvorbe programov sa vyvážene rozdeľujú medzi centrálnu úroveň a úroveň školy. Ministerský návrh počíta s tým, že pri tvorbe bude mať dominantné postavenie štát.
Vzdelávacie programy by podľa Humajovej nemali byť o vymenovávaní predmetov, ale mali by pomenovávať oblasti vzdelávania, napríklad Človek a príroda. Školy by si následne slobodne mohli zaraďovať do jednotlivých predmetov témy, ktorým sa budú venovať na vyučovacích hodinách. Opozícia navrhuje, aby každý školský vzdelávací program musel osvedčiť vzdelávací expert. Rezortný návrh osvedčovanie ponecháva na pleciach Štátnej školskej inšpekcie. Podľa Humajovej, kontroly zo strany inšpekcie nie sú dobré, pretože v súčasnosti inšpektori prichádzajú na školu približne raz za sedem rokov. Humajová považuje za nepostačujúce, že by mali byť len náhodné kontroly, ktoré by mali odhaľovať prípadné nedostatky.
Oba návrhy majú rozdielny pohľad aj na fungovanie Kurikulárnej rady. Kým opozičný návrh chce, aby bola poradným orgánom vlády, Mikolaj ju chce mať za svoj poradný orgán. Humajová tvrdí, že ministerstvo chce z Kurikulárnej rady urobiť bezzubý orgán aj tým, že dve tretiny členov by mal vymenúvať minister spomedzi pedagogických zamestnancov škôl. Návrh opozície pritom stanovuje, že členov vymenúva vláda na návrh základných, stredných a vysokých škôl a organizácií zamestnávateľov s celoslovenskou pôsobnosťou. Humajová je presvedčená, že opozičný návrh definuje radu tak, aby bola "konečne odborným a nie politickým orgánom". Naopak, rezort podľa Humajovej Kurikulárnej rade síce dáva právo vyjadrovať sa k návrhom, ale "de facto nemusia byť akceptované".
Humajová pozitívnejšie vníma opozičný návrh aj preto, že je komplexnejší. Myslí si, že nová legislatíva by mala určovať iba základ, aby umožňovala reformu dolaďovať. "Ak veľmi zabetónujeme školský zákon, tak obmedzíme flexibilitu," zdôraznila Humajová.
Opozičným návrhom školského zákona sa budú poslanci zaoberať už na nadchádzajúcej parlamentnej schôdzi. Prerokujú ho v prvom čítaní. Návrh predložili poslanci Martin Fronc z KDH, László Szigeti z SMK a Ferdinand Devínsky z SDKÚ-DS. Humajová uviedla, že tento návrh pochádza ešte z čias, keď Fronc bol ministrom školstva. Na jeho príprave sa podieľali viacerí odborníci, nevynímajúc KI. Parlament ešte počas bývalej vlády o ňom nestihol rokovať pre predčasné voľby. Ministerstvo školstva má zatiaľ hotový len legislatívny zámer novej úpravy, ktorým by sa vláda mala zaoberať tento mesiac. Rezort plánuje predložiť paragrafové znenie zákona v decembri.
Analytička KI tvrdí, že odborná i laická verejnosť očakáva reformu školstva už takmer 20 rokov. Vláde by nepridalo na popularite, ak by nepristúpila k reforme, uzavrela Humajová.
SITA