Opozícia: Pozitíva členstva v EÚ prevyšujú, treba myslieť na budúcnosť

Chronológia udalostí, ktoré formovali Európsku úniu do súčasnej podoby

9. mája 1950

Robert Schuman, francúzsky minister zahraničných vecí, vystúpil s dôležitým prejavom, v ktorom predstavil návrhy založené na myšlienkach Jeana Monneta, francúzskeho politika a hospodárskeho poradcu. Navrhol, aby Francúzsko a Spolková republika Nemecko združili svoje zdroje uhlia a ocele do jednej organizácie, do ktorej sa môžu zapojiť aj ostatné európske krajiny.

18. apríla 1951

Šesť krajín – Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Spolková republika Nemecko a Taliansko – podpísalo v Paríži Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO). Zmluva vstúpila do platnosti 23. júla 1952 na obdobie 50 rokov.

1 a 2. júna 1955

Konalo sa stretnutie ministrov zahraničných vecí šiestich krajín v Messine, kde sa rozhodlo o rozšírení európskej integrácie na ostatné oblasti ekonomiky.

25. marca 1957

Šesť krajín podpísalo v Ríme zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom). Zmluvy vstúpili do platnosti 1. januára 1958.

4. januára 1960

Na podnet Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska vzniklo Štokholmským dohovorom Európske združenie voľného obchodu (EZVO), v ktorom sa zoskupilo niekoľko európskych krajín nepatriacich do EHS.

8. apríla 1965

Bola podpísaná zmluva o zlúčení výkonných orgánov troch spoločenstiev (ESUO, EHS a Euratom) a vznikla jedna spoločná Rada a jedna Komisia. Dokument začal platiť 1. júla 1967.

1. júla 1968

Clo na priemyselné výrobky medzi členskými štátmi spoločenstvo sa zrušilo o 18 mesiacov skôr, ako bolo plánované, krajiny zaviedli Spoločný colný sadzobník.

1. a 2. decembra 1969

Na samite v Haagu sa politickí vodcovia EHS rozhodli prehĺbiť európsku integráciu.

1. januára 1973

Dánsko, Írsko a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska vstupili do Európskych spoločenstiev, počet členov sa zvýšil na deväť. Nórsko nepristúpilo na základe výsledkov referenda.

9. a 10. decembra 1974

Na samite v Paríži sa politickí vodcovia deviatich členských štátov rozhodli, že sa chcú stretávať trikrát do roka ako Európska rada. Odsúhlasili aj priame voľby do Európskeho parlamentu a schválili založenie Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

7. – 10. júna 1979

Konali sa prvé priame voľby do vtedy 410-členného Európskeho parlamentu.

1. januára 1981

Grécko vstúpilo do Európskych spoločenstiev, čím sa počet členských štátov zvýšil na 10.

14. a 17. júna 1984

Konali sa druhé priame voľby do Európskeho parlamentu.

7. januára 1985

Jacques Delors sa stal predsedom Komisie, na tomto poste pôsobil v rokoch 1985 – 1995.

14. júna 1985

Podpísal sa Schengenský dohovor s cieľom zrušiť kontroly na hraniciach medzi členskými krajinami Európskych spoločenstiev.

1. januára 1986

Španielsko a Portugalsko vstúpili do Európskych spoločenstiev, čím sa počet členov zvýšil na 12.

17. a 28. februára 1986

V Luxemburgu a v Haagu bol podpísaný Jednotný európsky akt. Jeho cieľom bolo vybudovanie jednotného spoločného trhu v rámci Európy. Do platnosti vstúpil 1. júla 1987.

15. a 18. júna 1989

Konali sa tretie priame voľby do Európskeho parlamentu.

9. novembra 1989

Pádom Berlínskeho múra sa začal proces zrútenia totalitných režimov v strednej a východnej Európe. Skončila sa éra rozdelenia kontinentu na dva bloky.

3. októbra 1990

Bolo zavŕšené opätovné zjednotenie Nemecka.

9. a 10. decembra 1991

Európska rada prijala v Maastrichte Zmluvu o Európskej únii. Táto zmluva položila základy spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, užšej spolupráce v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, ako aj základy vytvorenia hospodárskej a menovej únie vrátane jednotnej meny.

7. februára 1992

V Maastrichte bola podpísaná Zmluva o Európskej únii. Do platnosti vstúpila 1. novembra 1993.

1. januára 1993

Vznikol jednotný trh Európskej únie.

9. a 12. júna 1994

Konali sa štvrté priame voľby do Európskeho parlamentu.

1. januára 1995

Rakúsko, Fínsko a Švédsko vstúpili do EÚ, čím sa počet členov zvýšil na 15. Nórsko opäť nepristúpilo, pretože aj tentoraz väčšina Nórov v referende hlasovala proti pristúpeniu.

23. januára 1995

Nastúpila nová Európska komisia na čele s predsedom Jacquesom Santerom (1995 – 1999).

1. januára 1999

Jedenásť krajín EÚ prijalo euro, ktoré sa dostalo do obehu na peňažných trhoch a nahradilo doterajšie národné meny v bezhotovostných transakciách. Európska centrálna banka (ECB) prebrala zodpovednosť za menovú politiku.

10. a 13. júna 1999

Uskutočnili sa piate priame voľby do Európskeho parlamentu.

15. septembra 1999

Začalo sa funkčné obdobie novej Európskej komisie (1999 – 2004) s predsedom Romanom Prodim.

15. a 16. októbra 1999

Európska rada v Tampere vo Fínsku rozhodla o vytvorení jednotného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti na území EÚ.

7. a 8. decembra 2000

Na zasadnutí Európskej rady v Nice sa odsúhlasil text budúcej zmluvy, ktorá zmenila systém rozhodovacích procesov v EÚ tak, aby bola Únia pripravená na rozšírenie. Predsedovia Európskeho parlamentu, Európskej rady a Európskej komisie slávnostne vyhlásili Chartu základných práv Európskej únie.

26. februára 2001

Bola podpísaná Zmluva z Nice. Platnosť nadobudla 1. februára 2003.

1. januára 2002

V 12 krajinách eurozóny sa začali používať eurobankovky a euromince.

1. mája 2004

Česká republika, Estónsko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovinsko a Slovensko sa stali členmi EÚ.

10. a 13. júna 2004

Konali sa šieste priame voľby do Európskeho parlamentu, prvý raz aj na území Slovenska.

22. novembra 2004

Začalo sa funkčné obdobie novej Európskej komisie s predsedom Josém Manuelom Barrosom.

1. januára 2007

Bulharsko a Rumunsko sa stali členmi Európskej únie.

13. decembra 2007

Bola podpísaná Lisabonská zmluva, ktorá zjednodušila štruktúru Európskej únie. EÚ sa stala právnickou osobou a nástupcom Európskeho spoločenstva.

1. januára 2009

Slovensko sa stalo 16. krajinou, ktorá prijala euro.

4. – 7. júna 2009

Uskutočnili sa siedme priame voľby do Európskeho parlamentu.

1. decembra 2009

Do platnosti vstúpila Lisabonská zmluva. Herman Van Rompuy sa stal predsedom Európskej rady. Členmi Európskej rady sú hlavy štátov alebo predsedovia vlád 28 členských štátov EÚ, predseda Európskej rady a predseda Európskej komisie.

9. februára 2010

Európsky parlament schválil novú Európsku komisiu, ktorej predsedom sa druhý raz stal José Manuel Barroso.

1. júla 2013

Chorvátsko pristúpilo k Európskej únii.

22. – 25. mája 2014

Konali sa 8. priame voľby do Európskeho parlamentu.