Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Ekonomika

01. februára 2009

Opatrenia vlády podľa SPP neprinesú bezpečnosť dodávok



Legislatívne opatrenia, ktoré vláda kvôli plynovej kríze prijala na svojom stredajšom rokovaní, podľa Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. (SPP) neprinesú vyššiu bezpečnosť dodávok plynu ...



Zdieľať
BRATISLAVA 1. februára (WEBNOVINY) - Legislatívne opatrenia, ktoré vláda kvôli plynovej kríze prijala na svojom stredajšom rokovaní, podľa Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. (SPP) neprinesú vyššiu bezpečnosť dodávok plynu na Slovensku. "Navrhované opatrenia, ktoré stanovujú objem zásob zemného plynu pre prípad úplného zastavenia dodávok zemného plynu na 30 dní, pri využití výhradne kapacity zásobníkov na Slovensku nie sú z technických príčin vykonateľné," myslí si SPP.


Ako uviedol SPP v tlačovej správe, navrhovaná novela významne ohrozuje spoluprácu s okolitými krajinami v prípade núdzovej situácie. "Pokiaľ bude zákonom v núdzovej situácii zakázaná ťažba z podzemných zásobníkov pre zazmluvnených zákazníkov zo susedných krajín, môže Slovensko očakávať rovnaké opatrenia aj z ich strany. Pritom cezhraničná spolupráca je jediné vhodné riešenie pre bezpečnosť dodávok z dlhodobého pohľadu," dodal SPP. Uplynulá plynová kríza si vyžaduje podľa plynárov dôkladnú analýzu všetkých technických a obchodných opatrení. "Z tohto dôvodu SPP nerozumie, prečo názor odborníkov spoločnosti nebol zohľadnený pri prípravy zmien zákonov. Spoločnosť je tiež presvedčená, že do takejto diskusie musia byť zahrnutí aj prevádzkovatelia plynárenských systémov na Slovensku a v okolitých krajinách. Regionálna a európska solidarita je pritom kľúčový faktor, ktorý významne pomohol riešiť situáciu počas uplynulej plynovej krízy. Izolácia Slovenska nepomôže zlepšiť situáciu krajiny v rámci stavov núdze," konštatovali plynári.

Vládny kabinet na svojom stredajšom rokovaní schválil kvôli plynovej kríze návrhy novely zákonov o energetike, o regulácii v sieťových odvetví a návrh novely banského zákona. "Súbor týchto noviel dáva lepšiu pozíciu štátu čeliť v prípade plynovej krízy, ktorá v budúcnosti by mohla nastať. Pointou týchto opatrení je to, že prevádzkovatelia podzemných zásobníkov plynu budú povinní uskladňovať určité minimálne zásoby plynu, ktoré sú na úrovni 30 dní pri absolútnom zastavení dodávok," povedal po rokovaní vlády minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek. Minister hospodárstva bude mať vďaka týmto novelám počas krízy aj právo prerušiť dodávky plynu zo zásobníkov mimo územia Slovenska. "Prednostne bude mať minister hospodárstva právo použiť tieto kapacity plynu pre potreby slovenských spotrebiteľov," dodal Jahnátek. Vládou schválené legislatívne opatrenia tiež dávajú väčšie právomoci Úradu pre reguláciu sieťových odvetví SR (ÚRSO). "ÚRSO bude regulovať aj ceny za skladovanie plynu a bude mať právo kedykoľvek kontrolovať, ako sú zásobníky plynu využívané," doplnil Jahnátek. Prostredníctvom schváleného návrhu novely banského zákona bude mať štát právo určovať, kto bude potenciálnym užívateľom podzemných plynových zásobníkov. "Zároveň si v tomto zákone štát osvojuje právo, že pokiaľ by niekto chcel prenajať, či zásobníky, či plyn zo zásobníkov, môže tak urobiť len po súhlase ministerstva hospodárstva," povedal Jahnátek. Podľa neho cez tieto opatrenia bude mať Slovensko podzemné zásobníky plynu pod úplnou kontrolou. "Štát bude mať v ktoromkoľvek okamihu dostatok informácií na to, aby vedel posúdiť reálny stav zásobníkov plynu," dodal Jahnátek.

Vládny kabinet sa zaoberal aj návrhom zákona o núdzových zásobách plynu a o riešení stavu núdze v plynárenstve. Podľa tohto zákona by mala Správa štátnych hmotných rezerv SR (SŠHR) zabezpečiť do konca roku 2019 núdzové zásoby zemného plynu na 90 dní priemernej dennej spotreby. Už do konca budúceho roka by mala SŠHR zabezpečiť núdzové zásoby plynu na 15 dní priemernej dennej spotreby a do konca roka 2015 na 55 dní. Vláda však predložený návrh zákona stiahla z rokovania. "Ekonomický dopad vyplývajúci z takéhoto zákona bol príliš vysoký. Malo by to dopad na štátny rozpočet vo výške 3,2 až 5,8 mld. Sk, čo v súčasnosti pri prebiehajúcej finančnej kríze by nebol príliš rozumný ťah," zdôvodnil stiahnutie návrhu zákona zo stredajšieho rokovania kabinetu Jahnátek. Podľa neho prijatie tohto zákona by malo tiež negatívny dopad na výslednú cenu plynu pre konečného spotrebiteľa (nárast ceny plynu približne o 7 %). "To sme v tejto ekonomickej situácii nemohli v žiadnom prípade pripustiť,".

SITA

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Vo Veľkej Studenej doline zasypala lavína 48-ročného muža
<< predchádzajúci článok
Práca s euromincami je podľa bánk nákladnejšia ako s korunami