|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 23.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Nadežda
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
02. februára 2009
Opatrenia vlády obchodníkov s plynom finančne zaťažia
Legislatívne opatrenia, ktoré kvôli plynovej kríze vláda schválila minulý týždeň, budú podľa šéfa divízie obchodu Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. (SPP) Dušana Randušku pre ...
Zdieľať
BRATISLAVA 2. februára (WEBNOVINY) - Legislatívne opatrenia, ktoré kvôli plynovej kríze vláda schválila minulý týždeň, budú podľa šéfa divízie obchodu Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. (SPP) Dušana Randušku pre obchodníkov s plynom predstavovať enormnú finančnú záťaž. “V prípade našej spoločnosti to bude niekoľko sto miliónov eur. Kto to zaplatí?,” zdôraznil na Komisii pre energetiku pri Výbore Národnej rady SR pre hospodársku politiku Randuška.
Podľa poslanca NR SR za SDKÚ-DS a šéfa Komisie pre energetiku Stanislava Janiša legislatívne opatrenia sú "šité horúcou ihlou". "Mali by sme dať hlavy dokopy a neprijímať v skrátenom legislatívnom opatrení rýchle novely. Zabezpečenie bezpečnosti dodávok plynu nie je lacná záležitosť. Treba si otvorene povedať, že to niekto bude musieť zaplatiť. Treba o tom otvorene rozprávať," povedal Janiš. "Slovensko ide opäť unikátnou cestou, kedy po skončení krízy sa novelizovali tri energetické zákony. Znova sme unikát. Všetci v Európe, ktorí boli postihnutí začínajú veľmi podrobne analyzovať problematiku, len my na Slovensku sme buchli tri zákony bez akejkoľvek odbornej diskusie,” doplnil Randuška. Podľa neho Slovensko zvládlo situáciu počas plynovej krízy hlavne vďaka “toľko zatracovaným zahraničným akcionárom SPP”. “Vytvárame bariéry trhu, ktoré určite nebudú na podporu vyššej bezpečnosti dodávok. Mali by sme zmierniť tempo, ešte keď sa dá,” konštatoval Randuška. Opozičný poslanec Janiš sa bude snažiť, aby sa schválenie noviel energetických zákonov v parlamente pozastavilo. “Budem sa snažiť, aby sa schvaľovanie týchto rýchlych zákonov prerušilo,” dodal Janiš.
Podľa štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva Petra Žigu vládou schválené legislatívne opatrenia majú dať štátu priestor, aby vedel počas krízy vstúpiť do procesu. "V prípade keby nastala kríza, musí štát vedieť ovplyvňovať dodávky. To je celé, čo chceme. My musíme byť pripravení aj na to, že nám Rusi zastavia plynu aj zajtra," obhajoval Žiga rýchle prijímanie legislatívnych opatrení. Podľa štátneho tajomníka v nových legislatívnych opatreniach nie sú žiadne záležitosti, ktoré by nad rámec prekračovali legislatívu Európskej únie.
Vládny kabinet na svojom stredajšom rokovaní minulý týždeň schválil kvôli plynovej kríze návrhy novely zákonov o energetike, o regulácii v sieťových odvetví a návrh novely banského zákona. "Súbor týchto noviel dáva lepšiu pozíciu štátu čeliť plynovej krízy, ktorá v budúcnosti by mohla nastať. Pointou týchto opatrení je to, že prevádzkovatelia podzemných zásobníkov plynu budú povinní uskladňovať určité minimálne zásoby plynu, ktoré sú na úrovni 30 dní pri absolútnom zastavení dodávok," povedal po rokovaní vlády minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek. Minister hospodárstva bude mať vďaka týmto novelám počas krízy aj právo prerušiť dodávky plynu zo zásobníkov mimo územia Slovenska. "Prednostne bude mať minister hospodárstva právo použiť tieto kapacity plynu pre potreby slovenských spotrebiteľov," dodal Jahnátek.
Vládou schválené legislatívne opatrenia tiež dávajú väčšie právomoci Úradu pre reguláciu sieťových odvetví SR (ÚRSO). "ÚRSO bude regulovať aj ceny za skladovanie plynu a bude mať právo kedykoľvek kontrolovať, ako sú zásobníky plynu využívané," doplnil Jahnátek. Prostredníctvom schváleného návrhu novely banského zákona bude mať štát právo určovať, kto bude potenciálnym užívateľom podzemných plynových zásobníkov. "Zároveň si v tomto zákone štát osvojuje právo, že pokiaľ by niekto chcel prenajať, či zásobníky, či plyn zo zásobníkov, môže tak urobiť len po súhlase ministerstva hospodárstva," povedal Jahnátek. Podľa neho cez tieto opatrenia bude mať Slovensko podzemné zásobníky plynu pod úplnou kontrolou. "Štát bude mať v ktoromkoľvek okamihu dostatok informácií na to, aby vedel posúdiť reálny stav zásobníkov plynu," konštatoval minulý týždeň Jahnátek. Návrhmi noviel by sa mal parlament zaoberať na svojom februárovom zasadnutí. Účinnosť noviel predpokladá rezort hospodárstva od 15. marca tohto roka.
SITA
Podľa poslanca NR SR za SDKÚ-DS a šéfa Komisie pre energetiku Stanislava Janiša legislatívne opatrenia sú "šité horúcou ihlou". "Mali by sme dať hlavy dokopy a neprijímať v skrátenom legislatívnom opatrení rýchle novely. Zabezpečenie bezpečnosti dodávok plynu nie je lacná záležitosť. Treba si otvorene povedať, že to niekto bude musieť zaplatiť. Treba o tom otvorene rozprávať," povedal Janiš. "Slovensko ide opäť unikátnou cestou, kedy po skončení krízy sa novelizovali tri energetické zákony. Znova sme unikát. Všetci v Európe, ktorí boli postihnutí začínajú veľmi podrobne analyzovať problematiku, len my na Slovensku sme buchli tri zákony bez akejkoľvek odbornej diskusie,” doplnil Randuška. Podľa neho Slovensko zvládlo situáciu počas plynovej krízy hlavne vďaka “toľko zatracovaným zahraničným akcionárom SPP”. “Vytvárame bariéry trhu, ktoré určite nebudú na podporu vyššej bezpečnosti dodávok. Mali by sme zmierniť tempo, ešte keď sa dá,” konštatoval Randuška. Opozičný poslanec Janiš sa bude snažiť, aby sa schválenie noviel energetických zákonov v parlamente pozastavilo. “Budem sa snažiť, aby sa schvaľovanie týchto rýchlych zákonov prerušilo,” dodal Janiš.
Podľa štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva Petra Žigu vládou schválené legislatívne opatrenia majú dať štátu priestor, aby vedel počas krízy vstúpiť do procesu. "V prípade keby nastala kríza, musí štát vedieť ovplyvňovať dodávky. To je celé, čo chceme. My musíme byť pripravení aj na to, že nám Rusi zastavia plynu aj zajtra," obhajoval Žiga rýchle prijímanie legislatívnych opatrení. Podľa štátneho tajomníka v nových legislatívnych opatreniach nie sú žiadne záležitosti, ktoré by nad rámec prekračovali legislatívu Európskej únie.
Vládny kabinet na svojom stredajšom rokovaní minulý týždeň schválil kvôli plynovej kríze návrhy novely zákonov o energetike, o regulácii v sieťových odvetví a návrh novely banského zákona. "Súbor týchto noviel dáva lepšiu pozíciu štátu čeliť plynovej krízy, ktorá v budúcnosti by mohla nastať. Pointou týchto opatrení je to, že prevádzkovatelia podzemných zásobníkov plynu budú povinní uskladňovať určité minimálne zásoby plynu, ktoré sú na úrovni 30 dní pri absolútnom zastavení dodávok," povedal po rokovaní vlády minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek. Minister hospodárstva bude mať vďaka týmto novelám počas krízy aj právo prerušiť dodávky plynu zo zásobníkov mimo územia Slovenska. "Prednostne bude mať minister hospodárstva právo použiť tieto kapacity plynu pre potreby slovenských spotrebiteľov," dodal Jahnátek.
Vládou schválené legislatívne opatrenia tiež dávajú väčšie právomoci Úradu pre reguláciu sieťových odvetví SR (ÚRSO). "ÚRSO bude regulovať aj ceny za skladovanie plynu a bude mať právo kedykoľvek kontrolovať, ako sú zásobníky plynu využívané," doplnil Jahnátek. Prostredníctvom schváleného návrhu novely banského zákona bude mať štát právo určovať, kto bude potenciálnym užívateľom podzemných plynových zásobníkov. "Zároveň si v tomto zákone štát osvojuje právo, že pokiaľ by niekto chcel prenajať, či zásobníky, či plyn zo zásobníkov, môže tak urobiť len po súhlase ministerstva hospodárstva," povedal Jahnátek. Podľa neho cez tieto opatrenia bude mať Slovensko podzemné zásobníky plynu pod úplnou kontrolou. "Štát bude mať v ktoromkoľvek okamihu dostatok informácií na to, aby vedel posúdiť reálny stav zásobníkov plynu," konštatoval minulý týždeň Jahnátek. Návrhmi noviel by sa mal parlament zaoberať na svojom februárovom zasadnutí. Účinnosť noviel predpokladá rezort hospodárstva od 15. marca tohto roka.
SITA