Opatrenia MF sú podľa IFP výhodnejšie ako 16-percentná daň

BRATISLAVA 11. februára (WEBNOVINY) - Zníženie rovnej dane z 19 % na 16 % je v čase dopadov globálnej krízy na slovenskú ekonomiku menej výhodné ako zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane a následne aj posilnenie zamestnaneckej prémie. Konštatuje to Inštitút finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií (MF) SR, podľa ktorého je zároveň návrh rezortu financií adresnejší, keďže znižuje daňové zaťaženie nízko a stredne príjmovým zamestnancom. Zníženie sadzby rovnej dane by podľa inštitútu nepodporilo v potrebnej miere domáci dopyt, pretože dodatočné príjmy ľudí s vyšším príjmom by sa vo väčšej miere premenili na úspory a nesmerovali by do spotreby. Práve podpora domáceho dopytu je podľa vlády dôležitá pre zmiernenie dopadov krízy vzhľadom na pokles dopytu v zahraničí. "V konečnom dôsledku tak navrhované opatrenia MF SR prinesú v porovnaní so znížením sadzby dane na 16 % väčší prínos pre až 61 % zamestnaných. Naopak alternatíva zníženia sadzby dane je výhodnejšia len pre 39 % zamestnaných, pričom ide predovšetkým o vyššie príjmové skupiny," uvádza


Zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane a posilnenie zamestnaneckej prémie schválila v pondelok na svojom rokovaní vláda v rámci tretieho balíka opatrení na zmiernenie dopadov hospodárskej krízy. O novele zákona o dani z príjmov už rokuje aj NR SR, keďže kabinet schválil aj návrh na skrátené legislatívne konanie o tomto zákone s cieľom uviesť ho do praxe čím skôr. Opozičná SDKÚ-DS však považuje vládou schválené opatrenia na prekonanie krízy za nedostatočné a presadzuje predovšetkým zníženie sadzby rovnej dane, či zmeny v odvodoch.

IFP argumentuje v prospech zvýšenia nezdaniteľnej časti základu dane aj celkovými nákladmi. "Fiškálne náklady návrhu MF SR sú výrazne nižšie v porovnaní so znížením sadzby dane na 16 %," uvádza inštitút. Pri účinnosti nových opatrení od marca 2009 by tak negatívny dopad na verejné financie v tomto roku pri návrhu rezortu financií predstavoval 148 mil. eur. V prípade zníženia sadzby dane by to bolo 254 mil. eur. V budúcom roku IFP vyčíslil negatívny dopad vyššej nezdaniteľnej časti ako aj posilnenej zamestnaneckej prémie na 219 mil. eur, pričom znížená sadzba dane by si vyžiadala náklady 380 mil. eur. O rok neskôr by si 16-percentná sadzba dane vyžiadala 374 mil. eur avšak opatrenia MF SR len 25 mil. eur.

Inštitút však pripustil aj mierny negatívny dopad zvýšenia nezdaniteľnej časti základu dane. Týkať sa má zamestnancov so mzdou od 1 699 do 2 955 eur. "Ich čistý príjem veľmi mierne poklesne z titulu zaokrúhlenia parametrov v legislatíve," uvádza inštitút. Pre ostatné príjmové skupiny by tak nové opatrenie malo znamenať zvýšenie čistého príjmu, resp. nespôsobenie žiadnych negatívnych dopadov.

Návrh rezortu financií je tak podľa inštitútu v porovnaní so znížením sadzby dane adresnejší, keďže cielene znižuje daňové zaťaženie nízko a stredne príjmovým zamestnancom. "Najväčšie zníženie daňového zaťaženia získajú práve nízkopríjmoví zamestnanci s príjmom okolo úrovne minimálnej mzdy, ktorí získajú vyšší nárok na zamestnaneckú prémiu formou doplatku zo strany štátu. Zníženie sadzby dane na 16 % je plošné, pomáha predovšetkým stredne a vysokopríjmovým skupinám daňovníkov. Naopak nepomáha vôbec zamestnancom s príjmom okolo minimálnej mzdy. Tí už v súčasnosti platia nulovú daň, preto im zníženie sadzby dane nezvýši žiadnym spôsobom disponibilné príjmy," konštatuje IFP.

Inštitút argumentuje v neprospech zníženia sadzby dane aj menšou solidaritou. "Návrh MF SR zvyšuje solidaritu daňového systému nakoľko znižuje efektívne daňové zaťaženie u nízkopríjmových zamestnancov bez toho, aby znižoval daňové zaťaženie
vysokopríjmových zamestnancov . Zníženie sadzby dane na 16 % značne znižuje solidaritu v daňovom systéme, pretože neznižuje efektívne daňové zaťaženie u nízkopríjmových a zároveň výrazne znižuje daňové zaťaženie vysokopríjmových zamestnancov," dopĺňa IFP.

SITA