Online: Vojna na Ukrajine - Rusko zaútočilo z viacerých smerov, výbuchy bolo počuť v Kyjeve aj ďalších mestách

22:17 Ukrajinská armáda vo štvrtok neskoro večer dobyla späť medzinárodné letisko Antonov v Hostomeli neďaleko Kyjeva. Podľa ministerstva vnútra Ukrajiny je letisko v Hostomeli po ťažkých štvrtkových bojoch „úplne pod kontrolou“ ukrajinskej armády. Referuje o tom web kyivindependent.com.

22:14 Ukrajinský minister zdravotníctva Viktor Ľaško uviedol, že v dôsledku ruskej invázie bolo vo štvrtok zabitých 57 Ukrajincov a 169 ďalších bolo zranených. Ľaško vo štvrtok tiež povedal, že ukrajinské úrady menia účel zdravotníckych zariadení v krajine, aby vytvorili priestor pre tých, ktorí potrebujú lekársku pomoc v dôsledku nepriateľských akcií.

22:04 Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok (nom. SaS) verí, že v najbližších hodinách ruské útoky nebudú eskalovať. Povedal to v dnešnej diskusnej relácii Na hrane televízie Joj. Kde sa však ruské útoky zastavia, minister nevedel povedať.

21:51 Bratislavský hrad je nasvietený vo farbách ukrajinskej vlajky, ide o prejav solidarity s Ukrajincami.

21:49 Rusko síce momentálne napadlo Ukrajinu, ale hybridná informačná vojna už zúri globálne. Konštatuje to vo vyhlásení dekanka Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy v Bratislave a bývalá premiérka Iveta Radičová spolu s členmi občianskeho združenia Klub 89. Podľa vyhlásenia je súčasťou vojnovej mašinérie Ruska už dlhodobo šírenie dezinformácií.

19:50 Do Poľska dorazili prví ukrajinskí utečenci. Plánovaný vlak z Charkova na východe Ukrajiny prišiel vo štvrtok popoludní do poľského mesta Przemyśl, neďaleko západných hraníc Ukrajiny, a priviezol niekoľko stoviek pasažierov.

Pasažieri pre agentúru The Associated Press povedali, že utekajú pred vojnou. Niektorí z nich pritom už žijú v Poľsku a rýchlo sa vracali z návštev doma.

Podľa veliteľa poľskej pohraničnej stráže, generála Tomasza Pragu, zaznamenali viditeľný nárast ľudí, ktorí chcú prekročiť hranice do Poľska.

Podľa oficiálnych predstaviteľov Poľsko pripravilo najmenej osem centier s potravinami, zdravotnou starostlivosťou a priestorom na oddych.

19:38 Ruské úrady vo štvrtok varovali občanov, že účasť na protestoch proti vojne na Ukrajine môže viesť k trestnému stíhaniu a obvineniu z trestného činu. Referuje o tom spravodajský web CNN.

Napriek tomu sa vo štvrtok na Puškinovom námestí v Moskve zišli demonštranti, pričom niektorí niesli transparenty s nápismi „Vojnu nie!“ Poriadková polícia z reproduktorov upozorňovala, že protestná akcia je neoprávnená.

19:32 Hlavný ruský index MOEX ukončil štvrtkové obchodovanie o 33 % nižšie po tom, ako Moskva rozpútala vojnu na Ukrajine. Referuje o tom spravodajský web CNN. Očakávania, že Západ ohlási tvrdé sankcie, najviac zasiahli veľké ruské energetické spoločnosti. Gazprom sa prepadol o 38 % a Rosneft o 40 %, zatiaľ čo banky VTB a Sberbank zamierili smerom nadol o viac ako 40 %. Ruský rubeľ zostáva na rekordných minimách, voči americkému doláru poklesol o 7 %.

19:18 V Európe a vo svete musí rozhodnúť demokracia, nie tanky, tvrdí Konfederácia odborových zväzov SR (KOZ SR). Odborári zároveň odsúdili agresívnu vojnu proti suverénnej krajine.

Informuje o tom konfederácia v tlačovej práve. „Odsudzujeme akékoľvek násilné činy, predovšetkým s použitím ozbrojenej sily, a dúfajme v mierové urovnanie konfliktu. Odmietame agresiu a vyzývame všetkých zástupcov Ruska, Ukrajiny, ako aj predstaviteľov európskych a medzinárodných inštitúcií, aby urobili kroky, ktoré vrátia do regiónu čo najskôr pokoj,“ uviedla konfederácia.

19:13 Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov (BR OSN) by mala v piatok hlasovať o rezolúcii odsudzujúcej ruský útok na Ukrajinu. Vyjadril sa tak americký vysoký predstaviteľ, podľa ktorého by mal text žiadať aj okamžité stiahnutie všetkých ruských jednotiek. To všetko s vedomím, že Rusko bude opatrenie vetovať.

Spojené štáty sú však presvedčené, že je dôležité, aby sa o rezolúcii hlasovalo, čo by podčiarklo medzinárodnú izoláciu krajiny. Zároveň tiež zdôrazňujú, že po vete bude rýchlo nasledovať rezolúcia v 193-člennom Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov, kde žiadne veto nie je. Americký predstaviteľ vo štvrtok hovoril s agentúrou AP pod podmienkou zachovania anonymity, pretože nie je oprávnený verejne sa vyjadrovať.

19:06 Ruské vojská sa zmocnili jadrovej elektrárne v Černobyle. Oznámil to poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Ukrajina podľa jeho slov po ťažkých bojoch stratila kontrolu nad zariadením.

„Po absolútne nezmyselnom útoku Rusov týmto smerom, nie je možné povedať, či je jadrová elektráreň Černobyľ v bezpečí,“ skonštatoval Mychajlo Podoľak.

Spomenutá elektráreň, ktorá sa nachádza asi 130 kilometrov severne od Kyjeva, bola v roku 1986 miestom najhoršej jadrovej katastrofy v histórii. Do vzduchu sa vtedy uvoľnil rádioaktívny mrak, ktorý postupoval cez západnú časť Sovietskeho zväzu, východnú Európu a Škandináviu. Boli kontaminované rozsiahle oblasti Ukrajiny, Bieloruska a Ruska. Z okolia elektrárne evakuovali asi 200-tisíc ľudí a zariadenie zakryli betónovým sarkofágom.

19:01 Raketa z ruskej stíhačky dopadla blízko domu, v ktorom boli civilisti.

18:55 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval Moskvu, aby ukončila násilnosti. „Nebola to Ukrajina, kto si vybral cestu vojny, ale Ukrajina ponúka návrat na cestu mieru,“ vyjadril sa vo štvrtok.

Doplnil pritom, že na letisku Hostomeľ pri Kyjeve zničili viacero ruských vojenských lietadiel a obrnených vozidiel a zadržali nešpecifikovaný počet ruských vojakov. Zložitá je podľa jeho slov situácia v Charkove, druhom najväčšom ukrajinskom meste, ktoré sa nachádza len zhruba 20 kilometrov od ruských hraníc. Na severe zas Rusi pomaly postupujú smerom k Černihivu, dodal Zelenskyj.

Oslovil tiež svetových lídrov s tým, že ak im dnes nepomôžu a nedokážu ponúknuť silnú pomoc Ukrajine, zajtra vojna zaklope na ich dvere.

18:47 Britský premiér Boris Johnson vo štvrtok podvečer oznámil, že Spojené kráľovstvo uvalí na Rusko viacero sankcií.

Ako informuje spravodajský web BBC, všetky veľké ruské banky budú mať zmrazené aktíva a nebudú môcť byť súčasťou britského finančného systému. Nebudú mať prístup k librám a zúčtovacím platbám cez Spojené kráľovstvo. Británia úplne a okamžite „zmrazila“ banku VTB. Zmrazenie aktív sa bude týkať približne stovky jednotlivcov alebo subjektov.

Rusko a tamojšie veľké spoločnosti nebudú mať možnosť získavať financie na britských trhoch. Ruské vklady na britské bankové účty budú obmedzené. Existuje možnosť, že Rusko by mohli úplne „odstrihnúť“ od platieb SWIFT.

Británia taktiež pozastaví vývozné povolenia s dvojakým použitím na veci, ktoré možno použiť na vojenské účely. Ruská letecká spoločnosť Aeroflot bude mať zakázané pristávať v Spojenom kráľovstve. Podobné finančné sankcie budú platiť aj na Bielorusko pre úlohu, ktorú zohralo pri invázii Ruska na Ukrajinu.

18:26 Cez hranice z Ukrajiny do Moldavska doteraz utieklo viac ako 4000 ľudí, väčšinou žien a detí. Ako referuje spravodajský web BBC, zatiaľ nie je jasné, či tam chcú zostať alebo prejsť do Rumunska.

Jedným z vysvetlení vysokého počtu žien a detí môže byť to, že ukrajinské úrady bránia odchodu mužov, ktorí by mohli odísť bojovať. Zatiaľ to však nikto oficiálne nepotvrdil.

„Očakávame omnoho vyššie čísla,“ povedal z Kišiňova pre BBC Roland Schilling, regionálny zástupca Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). „Uvedomujeme si, že na hraničných priechodoch sa tvoria veľké rady. Pripravujeme našu humanitárnu reakciu spolu s ďalšími agentúrami OSN,“ dodal.

18:11 Naživo: Sviečkový pochod v Bratislave za mier na Ukrajine.

18:05 Mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv (IĽP) vyzvala Vládu SR a predstaviteľov Európskej únie a jej členských krajín k pomoci Ukrajine o akú žiada vrátane pomoci vojenskej. Zároveň odsúdila kroky Ruska, ktoré vníma ako jasné a masívne porušenie medzinárodného práva a popretie ľudských práv obyvateľov územia, na ktoré vojensky vtrhla.

Podľa riaditeľa IĽP Petra Weisenbachera existuje iba jediný prípad, keď je z ľudsko-právneho hľadiska možné akceptovať použitie násilia, a to je sebaobrana a ochrana tých, čo ju potrebujú. Weisenbacher pripomenul, že spolu s ďalšími mimovládnymi organizáciami dlhodobo upozorňovali na kroky ruskej vlády. Podotkol, že IĽP v minulosti opakovane organizoval protestné zhromaždenia pred Veľvyslanectvom Ruskej federácie na Slovensku s cieľom upozorniť na porušovanie ľudských práv v Rusku.

„Znie to zdanlivo paradoxne, že ľudsko-právna mimovládka volá po vojenskej intervencii, no je to skutočne iba zdanlivé. Vojenský útok, akého sme momentálne svedkami, nevyprovokovaná agresia voči suverénnemu štátu je totiž nielen porušením, ale priamo popretím de facto všetkých ľudských práv obyvateľov krajiny, ktorá bola napadnutá. Nakoľko je zjavné, že páchateľ tohto násilia nereaguje na civilizované pokusy o nápravu, ako sú napríklad diplomacia, je priam povinnosťou každého, kto ctí ľudské práva žiadať adekvátnu obrannú reakciu,“ uzavrel Weisenbacher. Vníma ako zjavné, že Ukrajina samotná nie je schopná obrany, a preto by jej mali prísť na pomoc všetky krajiny, ktoré si ctia ľudské práva, medzinárodné právo a mierové spolužitie štátov a národov.

17:53 Lídri krajín G7 v spoločnom vyhlásení po štvrtkovom virtuálnom stretnutí konštatovali, že ruský prezident Vladimir Putin „znovu priviedol vojnu na európsky kontinent“. „Postavil sa na nesprávnu stranu histórie,“ napísali.

„Odsudzujeme prezidenta Putina za jeho neustále odmietanie zapojiť sa do diplomatického procesu v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa európskej bezpečnosti, napriek našim opakovaným ponukám,“ uvádza sa ďalej vo vyhlásení. „Stojíme jednotne s našimi partnermi, vrátane NATO, EÚ a ich členskými štátmi, ako aj s Ukrajinou a sme naďalej odhodlaní urobiť, čo bude potrebné pre zachovanie integrity medzinárodného poriadku založeného na pravidlách,“ uviedli.

Na stretnutí G7, ktoré trvalo niečo vyše hodiny, sa podľa Bieleho domu zúčastnili americký prezident Joe Biden, nemecký kancelár Olaf Scholz, kanadský premiér Justin Trudeau, francúzsky prezident Emmanuel Macron, taliansky premiér Mario Draghi, japonský premiér Fumio Kišida, britský premiér Boris Johnson, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady Charles Michel a generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

17:39 Nezisková environmentálna organizácia Greenpeace Slovensko je hlboko znepokojená vojenským konfliktom na Ukrajine. Ako uvádza na sociálnej sieti, myslí na ľudí, ktorí sa ocitli pod paľbou. „Myslíme na ľudí, ktorí sa ocitli pod paľbou alebo boli vyhnaní zo svojich domovov. Tento konflikt je tragédiou pre Ukrajincov aj Rusov. Ak sa bude tento cyklus násilia ďalej stupňovať, bude trpieť oveľa viac ľudí. Dajme šancu mieru,“ skonštatovala organizácia.

17:31 Vrcholní predstavitelia Európskej únie (EÚ) sľubujú, že Rusko bude trpieť „masívnymi a cielenými sankciami“, ktoré zasiahnu najmä elitu krajiny.

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová priblížila, že balík opatrení bude zahŕňať finančné sankcie, ktoré výrazne obmedzia prístup Ruska na kapitálové trhy a budú mať vážne dôsledky na všetky sektory jeho ekonomiky. Pred štvrtkovým samitom EÚ sa vyjadrila, že „tieto sankcie potlačia ekonomický rast Ruska, zvýšia náklady na úvery, zvýšia infláciu, zintenzívnia odliv kapitálu a postupne narušia jeho priemysel“.

Podľa Von der Leyenovej sa balík sankcií zameria aj na obmedzenie prístupu Ruska ku kľúčovým technológiám. „Naše opatrenia v kľúčových oblastiach oslabia ruské technologické pozície, práve v tých, z ktorých elity zarábajú najviac peňazí,“ doplnila.

17:23 Starosta Kyjeva Vitalij Kličko nariadil v ukrajinskom hlavnom meste zákaz vychádzania od 22:00 do 7:00 miestneho času. Informuje o tom spravodajský portál CNN s odvolaním sa na oficiálne stanovisko na sociálnej sieti Facebook.

„V čase zákazu vychádzania nebude fungovať verejná doprava. Všetky stanice metra však budú zároveň 24 hodín denne, sedem dní v týždni prístupné ako kryty,“ napísal a zároveň požiadal všetkých Kyjevčanov, aby sa včas vrátili domov. „Ak sa musíte pohybovať po meste počas zákazu vychádzania, najmä ako zamestnanci kritickej infraštruktúry, musíte mať so sebou dokumenty na identifikáciu,“ dodal.

V rozhovore pre reláciu World at One rozhlasovej stanice BBC Radio 4 sa Kličko vyjadril, že ľudí šokovalo, keď v meste počuli výbuchy a vyzval Západ na jednotu v pomoci Ukrajine. Ako ďalej povedal, ruská armáda je síce jedna z najväčších na svete a bude to ťažký boj, no Ukrajincom sa podľa neho nepáči ruská agresia a budú „bojovať za našu budúcnosť, za naše deti“. Sám o seba sa podľa vlastných slov nebojí, pretože je bojovník, ale obáva sa o tri milióny obyvateľov Kyjeva, za ktorých je zodpovedný.

17:18 Maďarský premiér Viktor Orbán odsúdil ruský útok na Ukrajinu a vôbec po prvý raz pripísal zodpovednosť za napätie a násilnosti u svojho východného suseda priamo Moskve.

17:12 Ruské vojská sa pokúšajú zmocniť jadrovej elektrárne v Černobyle. Povedal to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Spomenutá elektráreň, ktorá sa nachádza asi 130 kilometrov severne od Kyjeva, bola v roku 1986 miestom najhoršej jadrovej katastrofy v histórii. Do vzduchu sa vtedy uvoľnil rádioaktívny mrak, ktorý postupoval cez západnú časť Sovietskeho zväzu, východnú Európu a Škandináviu. Boli kontaminované rozsiahle oblasti Ukrajiny, Bieloruska a Ruska. Z okolia elektrárne evakuovali asi 200-tisíc ľudí a zariadenie zakryli betónovým sarkofágom.

Zelenskyj prostredníctvom sociálnej a mikroblogovacej siete Twitter uviedol, že obrancovia Ukrajiny „nasadzujú svoje životy, aby sa tragédia z roku 1986 nezopakovala“. Dodal, že to predstavuje „vyhlásenie vojny celej Európe“.

17:02 Veliteľ ukrajinskej armády Valerij Zalužnyj uviedol, že ukrajinské jednotky bojujú s ruskou armádou na severe a juhu. Podľa jeho slov vo štvrtok trvali boje neďaleko leteckej základne Hostomeľ, asi sedem kilometrov severozápadne od Kyjeva. Na juhu sa zasa bojovalo pri Heničesku, Skadovsku a Čaplynke.

16:45 Povinná karanténa sa po vstupe na územie Slovenska nevzťahuje na osoby vstupujúce zo susedného štátu, v ktorom boli bezprostredne pred príchodom vystavené ohrozeniu počas vnútroštátneho alebo medzinárodného ozbrojeného konfliktu.

Tieto osoby nie sú povinné registrovať sa cez systém eHranica. Informovala o tom hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR) Daša Račková.

„Povinná karanténa a registrácia v systéme eHranica sa rovnako nevzťahuje na osoby, ktoré vstúpia na územie SR z územia susedného štátu z obavy pred vnútroštátnym alebo medzinárodným ozbrojeným konfliktom a ďalej tranzitujú do krajiny, v ktorej majú udelený pobyt, alebo ktorej sú občanmi. Tieto osoby však musia územie Slovenska opustiť do 72 hodín od vstupu naň,“ vysvetlila Račková s tým, že pre vstup na Slovensko sa nevyžaduje negatívny výsledok testu na COVID-19. Tieto zmeny platia od 16. februára 2022.

16:38 Strana Smer – sociálna demokracia (Smer-SD) odmieta použitie agresívnej vojenskej sily na dosiahnutie ruských cieľov a považuje ho za hrubé porušenie medzinárodného práva. Strana to uviedla v stanovisku, ktoré zaslal jej hovorca Ján Mažgút. Ruská federácia sa podľa Smeru-SD po opätovnom obnovení svojho mocenského postavenia rozhodla riešiť ohrozenie vlastných národných záujmov vojenskou silou.

15:03 Prerušenie dodávok ropy z Ruska by ešte Slovensko vedelo zvládnuť. Prerušenie dodávok plynu by však už malo pre Slovensko väčšie následky.

Pre agentúru SITA to uviedla analytička 365.bank Jana Glasová. Prerušenie dodávok plynu z Ruska by podľa nej spôsobilo nemalé problémy v mnohých priemyselných odvetviach na Slovensku aj v krajinách EÚ. To by viedlo aj k spomaleniu nášho ekonomického rastu, ktorý by preto nedosiahol očakávané úrovne.

„Zrejme najviac by sme mohli pocítiť výpadky v dodávkach ruského plynu, keďže tam neexistujú adekvátne náhrady a nielen Slovensko, ale prakticky celá Európa je výrazne závislá na ruskom plyne. V prípade ropy sú tieto riziká menšie, keďže tam by sme zásobovanie vedeli nahradiť aj ropovodom Adria, ktorý k nám smeruje z Maďarska,“ konštatovala Glasová.

11:40 Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR si vo štvrtok o 10:00 predvolalo veľvyslanca Ruskej federácie a tlmočilo mu ostrý protest v súvislosti s vojenským napadnutím Ukrajiny aj voči rétorike predstaviteľov Ruskej federácie. Uviedol to šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok (nom. SaS) na štvrtkovej tlačovej konferencii.

Ministerstvo odovzdalo ešte v utorok 22. februára veľvyslanectvu Ruskej federácie v Bratislave protestnú nótu v súvislosti s krokmi Ruska na Ukrajine. Ako priblížil komunikačný odbor ministerstva, Slovensko odmieta rozhodnutie Ruska uznať územia Doneckej oblasti a Luhanskej oblasti, ktoré aktuálne nie sú pod kontrolou Ukrajiny, ako nezávislé entity.

11:05 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že jeho krajina prerušila diplomatické styky s Ruskom.

10:49 Veľa nádejí na mierové riešenie nedodával ani posledný prejav prezidenta Vladimira Putina, v ktorom vykreslil súčasný stav na Ukrajine ako bezprostrednú hrozbu pre bezpečnosť Ruskej federácie a delegitimizoval jej právo na sebaurčenie. Píše Jozef Hrabina v komentári.

10:42 Banská Bystrica vyjadruje solidaritu a podporu ukrajinskému ľudu. Útok zo strany Ruska na našu susednú krajinu jednoznačne odsudzuje spolu s mestom pod Urpínom aj jeho primátor Ján Nosko. Ako na sociálnej sieti uviedol, svoju podporu prejavil primátorovi partnerského ukrajinského mesta Sumy.

„V liste adresovanom Oleksandrovi Lysenkovi som deklaroval, že ako mesto za každých okolností podporujeme hodnoty demokratických krajín. Celému ukrajinskému ľudu prajem v týchto neľahkých dňoch plných neistoty hlavne veľa síl. Každý z nás túži žiť bez obáv o svoju bezpečnosť. Verím, že čo najskôr opäť zavládne mier a pokoj,“ dodal primátor.

Útok Ruska na Ukrajinu, ktorý je v rozpore so základnými princípmi medzinárodného práva a Charty OSN, považuje banskobystrická radnica za bezprecedentný čin a odsudzuje ho. „Slobodne sa rozhodovať o vlastnom osude a rešpektovať celistvosť území suverénnych a zvrchovaných štátov – to sú piliere, ktoré musia zostať nedotknuteľné,“ konštatuje na sociálnej sieti samospráva.

9:40 Putinov krok sa nedá ospravedlniť a dostatočným spôsobom odsúdiť, uvádza platforma Most-Híd strany Aliancia. Ukrajina je suverénny štát, ktorý sa stal rukojemníkom v rukách prezidenta Ruskej federácie, uvádza platforma vo vyhlásení. „Nemôžeme sa nechať vydierať. Európska únia a Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO) musí nájsť adekvátnu odpoveď na tento bezprecedentný vojenský útok,“ uvádza platforma.

Predseda platformy Most-Híd strany Aliancia Konrád Rigó ostro odsúdil útok Ruska na Ukrajinu a vojnu, ktorou chce Vladimir Putin zničiť nezávislú krajinu v Európe.

„Pochopiteľná nádej tých, že Putin nebude chcieť viac ako Donbas, žiaľ, bola naivná. Nikto nenapadol Rusko, nikto neohrozil Rusov, Putin bol ten, kto zaútočil, chce celú Ukrajinu a nezaujímajú ho ľudské životy. Je to výlučne jeho vina, že ľudia dnes zomierajú. V histórii našej krajiny a celej strednej Európy ešte nikdy nebolo dôležitejšie, že sme členmi NATO. Len vďaka tomu nemusíme dnes utekať. Ukrajina, sme s vami,“ dodal Rigó.

„Dnes sme sa prebudili do nového sveta. Ruská federácia zaútočila na Ukrajinu. Putin svojich vojakov poslal na celé územie suverénneho štátu, za našimi východnými hranicami padajú bomby, znejú sirény, v prístavoch sa vyloďujú ruskí vojaci. Šialený vodca imperialistického Ruska chce celú Ukrajinu, kde zomierajú nevinní ľudia. Deti, ich otcovia a mamy. Putinov krok sa nedá ospravedlniť a dostatočným spôsobom odsúdiť. Západ, Európa musí byť jednotná, a musí sa postaviť voči ruskej agresii,“ uzavrel László Solymós.

9:35 Ukrajinci sa stali terčom agresora. Aj takto slovenskí europoslanci reagujú na sociálnej sieti na agresiu Ruska voči Ukrajiny.

„V myšlienkach ostávam s miliónmi nevinných Ukrajincov a Ukrajiniek, ktorí sa stali terčom agresora. Túto noc sa ukrývali pred výbuchmi, utekali z mesta a ich život naplnil strach o seba a svojich najbližších,“ uvádza europoslanec Martin Hojsík (PS/RE) .

Podľa Moniky Beňovej (Smer-SD/S/D) si Vladimír Putin zaslúži čo najrýchlejšiu a najtvrdšiu odpoveď. „Jeho nezodpovedný, agresívny a otvorený útok na Ukrajinu nemá ospravedlnenie. Stojíme plne na strane Ukrajiny a Európska únia a Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO) musí čo najrýchlejšie konať,“ dodala Beňová.

„Včera aj dnes ráno som telefonoval s mnohými mojimi Ukrajinskými priateľmi, medzi ktorými je aj množstvo Rómov, o situácii na Ukrajine. Modlím sa za všetkých Ukrajincov a dúfam, že mojich priateľov som nepočul včera a dnes ráno naposledy,“ spomenul Peter Pollák (OĽaNO).

9:31 Hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) sa pripája k výzve, aby vojnové besnenie, ktoré môže viesť k obrovskému ľudskému utrpeniu, Kremeľ okamžite zastavil. Vládne hnutie to uviedlo v reakcii na aktuálnu situáciu na Ukrajine s tým, že dôrazne odsudzujú ruskú nevyprovokovanú agresiu.

„Nikto nemá právo pod akoukoľvek zámienkou napadnúť suverénnu krajinu, ktorá nechce nič iné, len žiť v slobode, mieri a prosperite. Vyjadrujeme solidaritu s ukrajinskými občanmi a plne podporujeme úsilie demokratického medzinárodného spoločenstva o okamžité nastolenie mieru,“ vyhlásilo hnutie.

9:26 Západ sa nebude nečinne pozerať na vojenskú kampaň, ktorú vedie ruský prezident Vladimir Putin proti Ukrajine. V telefonickom rozhovore s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským to uviedol vo štvrtok britský premiér Boris Johnson.

Podľa vyhlásenia premiérovho úradu štátnici spolu hovorili skoro ráno po ruskom útoku na Ukrajinu. Johnson sa vyjadril, že z vývoja udalostí na Ukrajine je zhrozený. Ako dodal, Spojené kráľovstvo v tejto „temnej dobe“ myslí na Ukrajinu a verí, že dokáže agresii odolať. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

9:23 Dolár v úvode štvrtkového obchodovania klesol voči jenu po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin ohlásil vojenskú akciu na Ukrajine. Voči jenu dolár klesol na 114,56 JPY/USD zo stredajšej uzatváracej hodnoty 114,98 JPY/USD. Oproti doláru však oslabila spoločná európska mena, a to na 1,1211 USD/EUR z úrovne 1,1306 USD/EUR.

9:19 Rusko neunieslo svoju veľkosť a neodolalo pokušeniu podlo zaútočiť na slabšieho. Z medzinárodných záväzkov, ktorými sľubovalo nenarušiteľnosť územnej celistvosti Ukrajiny, urobilo zdrap papiera. Z rečí o cvičení a sťahovaní vojakov sa stali bohapusté klamstvá.

Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) to vyhlásil vo svojom profile na sociálnej sieti. „Novodobí ruskí cári sa rozhodli pošliapať hrdinské činy Červenej armády a z ruských vojakov urobili vojnových zločincov zabíjajúcich nevinných ľudí,“ povedal. Dodal, že Ukrajinu čaká veľa utrpenia, strádania a sirôt.

7:40 Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady Charles Michel a šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell odsúdili „neopodstatnený“ útok Ruska na Ukrajinu. Na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter v spoločnom vyhlásení uviedli, že vyvodia zodpovednosť voči Kremľu. „V týchto temných hodinách myslíme na Ukrajinu a nevinné ženy, mužov a deti ako čelia nevyprovokovanému útoku a strachu o ich životy,“ uviedli európski lídri.

7:36 Ukrajinské ozbrojené sily informovali, že ruská armáda začala „intenzívne ostreľovanie“ ich jednotiek na východe Ukrajiny. Rusko podľa nich tiež začalo raketové útoky na letisko Boryspiľ pri Kyjeve a ďalšie letiská. Ukrajinské letectvo odráža letecký útok z Ruska, uviedli vo vyhlásení, ktoré cituje spravodajský portál BBC. Ukrajinské sily zároveň popreli správy o ruských výsadkároch v prístavnom meste Odesa na juhu krajiny.

7:25 Americký prezident Joe Biden odsúdil Rusko za „nevyprovokovaný a neopodstatnený útok“ na Ukrajinu. Po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin ohlásil vojenskú operáciu na východe Ukrajiny, šéf Bieleho domu vyhlásil, že USA a ich spojenci vyvodia voči Rusku zodpovednosť.

„Prezident Putin si vybral vopred premyslenú vojnu, ktorá prinesie katastrofálne straty na životoch a ľudské utrpenie. Za smrť a skazu, ktorú tento útok prinesie, je zodpovedné len Rusko a Spojené štáty americké a ich spojenci a partneri budú reagovať jednotným a rozhodným spôsobom,“ uviedol Biden v písomnom vyhlásení.

Biden tiež povedal, že vo štvrtok po stretnutí s lídrami krajín v skupine G7, sa prihovorí národu. Očakáva sa, že vo štvrtok tiež oznámi ďalšie sankcie proti Rusku.

7:12 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zaviedol stanné právo po tom, ako ruský prezident oznámil vojenskú operáciu na východnej Ukrajine.