Olympiády bývali doménou ZSSR, vodu mútilo aj Československo

Bratislava 31. júla (TASR) - Svetová šachová olympiáda je elitná súťaž družstiev, ktorá sa v modernej ére koná každý párny kalendárny rok. V termíne 1.-14. augusta napíše svoju 41. kapitolu za polárnym kruhom v nórskom meste Tromsö, v roku 2016 privíta šachistov z celého sveta azerbajdžanská metropola Baku.


V roku 2018 sa o usporiadanie uchádzajú gruzínske Batumi a Kapské Mesto v Juhoafrickej republike, o dejisku rozhodne Kongres FIDE počas blížiacej sa olympiády za polárnym kruhom. Zaujímavosťou je, že šachová olympiáda je štvrtým najmasovejším športovým podujatím na svete. Pred dvoma rokmi v Istanbule na nej participovalo 157 tímov v open turnaji a 127 v ženskej kategórii, čo spolu predstavovalo 1407 aktívnych hráčov.

Prvá šachová olympiáda mala neoficiálny štatút. Konala sa v roku 1924 v Paríži, rovnako ako olympijské hry toho roku. Oficiálne sa prvá šachová olympiáda uskutočnila až v roku 1927 v Londýne a štartovalo na nej 16 krajín. Československo na čele s Richardom Rétim obsadilo piate miesto. Olympiáda sa konala v nepravidelných intervaloch až do 2. svetovej vojny, bienálny charakter má od r. 1950.

Každá členská krajina Medzinárodnej šachovej federácie (FIDE) má právo postaviť na olympiáde jeden tím do open turnaja (môžu v ňom štartovať aj ženy - pozn.) a jeden rýdzo ženský tím. Každý tím tvoria piati hráči a kapitán. Víťaz open turnaja získa Pohár Hamiltona-Russella pomenovaný po britskom magnátovi Frederickovi Hamiltonovi-Russellovi, ktorý venoval trofej víťazom premiérovej olympiády v Londýne. Víťaz ženskej kategórie získa Pohár Věry Menčíkovej pomenovaný na počesť prvej ženskej majsterky sveta.

Československo dosiahlo v rámci olympiád najvýraznejší úspech v roku 1982 vo švajčiarskom Luzerne, keď v zložení Vlastimil Hort, Jan Smejkal, Ľubomír Ftáčnik, Vlastimil Jansa, Ján Plachetka a Jan Ambrož (nehrajúci kapitán Miroslav Filip - pozn.) vybojovalo strieborné medaily v konkurencii 90 tímov. Hralo sa švajčiarskym systémom na 14 kôl, suverénnym víťazom sa stalo ZSSR (42,5 bodu), ČSSR s 36 bodmi skončilo druhé pred USA (35,5). V rozhodujúcej partii zdolalo Holandsko 2,5:1,5. Miestami Ján Plachetka na štvrtej šachovnici dovolil súperovi van der Wielovi mikrošance na víťazstvo, no v nervóznej atmosfére udržal kľúčovú remízu. Partiu museli na istý čas prerušiť, napokon však piate víťazstvo v rade katapultovalo "Čechoslovákov" na vynikajúce druhé miesto za ZSSR.

V historickom medailovom zrkadle šachových olympiád patrí Československu 12. priečka s dvomi striebornými a jednou bronzovou medailou. Bronz vybojovalo na III. olympiáde v Prahe (1931) a o dva roky vo Folkestone siahlo na striebro. Tento úspech sa podarilo zopakovať až o 31 rokov neskôr. Od osamostatnenia dosiahlo slovenské družstvo mužov najlepšie umiestnenie na olympiáde v slovinskom Blede v roku 2002, keď skončilo ôsme. V súťaži žien dosiahli Slovenky siedme miesto o dva roky neskôr v Calvii.

Neohrozeným lídrom tabuliek je ZSSR s 18 zlatými medailami a jednou striebornou. V šľapajach Sovietskeho zväzu pokračuje Rusko s bilanciou 6-3-1, pravda, naposledy získala "zborná" zlato ešte v roku 2002 v Blede. Od tej doby si päť titulov podelilo Arménsko (3x) a Ukrajina (2x).

Medzi individualitami stoja za zmienku tri výkony. Michail Tal odohral na olympiádach spolu 101 partií s úctyhodnou bilanciou 65-34-2 a úspešnosťou 81,2 percenta. Ďalší významný sovietsky veľmajster Anatolij Karpov zo 68 partií 43 vyhral, 23 remizoval a len dve prehral (80,1 percenta - pozn.). Pozoruhodné sú čísla Tigrana Petrosiana, ktorý zo 129 partií prehral jedinú, 50 remizoval a až 78 vyhral, čo predstavuje 79,8-percentnú úspešnosť.





Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR