Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

19. februára 2015

OĽaNO navrhuje rozdeliť obchvat na dve časti, prvá by sa stavala R7



Výstavba obchvatu Bratislavy by sa mala rozdeliť na dve časti. Najprv by sa postavila rýchlostná cesta R7 smerom z hlavného mesta do Dunajskej Stredy a diaľnica D4 ...



Zdieľať
Igor Matovič Foto: TASR/Pavel Neubauer
Bratislava 19. februára (TASR) – Výstavba obchvatu Bratislavy by sa mala rozdeliť na dve časti. Najprv by sa postavila rýchlostná cesta R7 smerom z hlavného mesta do Dunajskej Stredy a diaľnica D4 by sa stavala až potom, keď bude možné vybudovať tunel popod Malé Karpaty. Takéto riešenie navrhujú opoziční poslanci z OĽaNO.


Predstavili ho na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave a spochybnili tak zámer vlády stavať obchvat súčasne ako časť diaľnice D4 a rýchlocesty R7 v rámci jedného PPP projektu, momentálne bez tunela.

Podľa OĽaNO však obchvat Bratislavy bez tunela popod Karpaty nemá žiaden zmysel. "Ožobráči to iba ľudí o peniaze a reálne to doprave nepomôže," skonštatoval líder hnutia Igor Matovič. Navrhuje pritom financovať výstavbu rýchlocesty R7 aj diaľnice D4 z peňazí, s ktorými vláda nepočítala v štátnom rozpočte. A to z financií, ktoré prídu z otvorenia 2. piliera. Podľa Matoviča budú určite v takej výške, že výstavbu pokryjú.

Ako druhú alternatívu navrhuje OĽaNO použitie peňazí z privatizácie Slovak Telekomu a tretím riešením je podľa nich Junckerov fond. V 50-stranovom nariadení, ktoré je k tomuto fondu zverejnené, sa podľa Matoviča uvádza, že bude funkčný od polovice tohto roka. Súčasne sa v ňom uvádza aj to, že sa dá použiť na iné, než cezhraničné projekty. A teda, že je vhodný na takýto projekt.

Matovičov kolega z hnutia Igor Hraško spochybňuje socioekonomické dosahy, ktoré má priniesť výstavba obchvatu cez PPP projekt. Toto riešenie by totiž podľa štúdie realizovateľnosti umožnilo stavať obchvat o sedem rokov skôr, než by výstavbu zvládol štát z vlastných zdrojov či z eurofondov. To by prinieslo socioekonomické vplyvy vo výške jednej miliardy eur, a práve preto štúdia hovorí, že PPP projekt je výhodnejší.

Ale Hraško tvrdí, že odloženie výstavby financovanej z verejných zdrojov o sedem rokov nie je ničím podložené. Zároveň spochybňuje okamžitý začiatok PPP projektu po podpísaní zmluvy. Štúdia počíta s výstavbou v roku 2016. Hraško však upozorňuje, že výkup pozemkov pod tento projekt nebol ešte ani začatý a trvať bude minimálne tri až štyri roky. Ak by teda štát aj podpísal zmluvu s víťazom tendra, skôr ako o niekoľko rokov s výstavbou nezačne. Preto sa podľa neho zníži aj vplyv socioekonomických prínosov skoršej výstavby diaľnice cez PPP projekt a takáto forma výstavby už nebude pre štát výhodná.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Británia oznámila, že vyslala stíhačky proti dvom ruským bombardérom
<< predchádzajúci článok
Historické pamiatky sa začnú opravovať na jar a v lete