|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Utorok 5.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Imrich
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
21. augusta 2020
Okupácia pripomína, že sloboda a demokracia nie je samozrejmosťou, uviedla prezidentka Čaputová (foto)
Udalosti z 21. augusta 1968 pripomínajú, že suverenita štátu nie je samozrejmosťou. Vo svojom prejave počas pietnej spomienky na obete československej okupácie vojskami Varšavskej zmluvy to uviedla prezidentka
Zdieľať
21.8.2020 (Webnoviny.sk) - Udalosti z 21. augusta 1968 pripomínajú, že suverenita štátu nie je samozrejmosťou. Vo svojom prejave počas pietnej spomienky na obete československej okupácie vojskami Varšavskej zmluvy to uviedla prezidentka Zuzana Čaputová.
Podľa predsedu Národnej rady SR (NR SR) Borisa Kollára (Sme rodina) je sloboda hodnotou, za ktorú je nutné neustále bojovať. Spolu s predsedom vlády Igorom Matovičom (OĽaNO) vyzdvihli fakt, že Rumunsko sa augusta ´68 odmietlo zúčastniť.
Najvyšší ústavní činiteľa a predstavitelia vlády pri pietnom obrade položili vence k pamätníku obetí okupácie pred Univerzitou Komenského v Bratislave.
„Pred viac než pol storočím bola naša suverenita brutálne pošliapaná, vieme veľmi dobre, prečo sa už niečo také nesmie nikdy zopakovať. Pamätajme teda na august 1968, pripomínajme si ho. Vzdávame tým úctu nielen jeho obetiam, ale aktualizujeme v sebe pripomenutie všetkých jeho posolstiev: a to že ľud je suverén a pôvodca moci a že demokracia a sloboda nie je samozrejmosť,“ povedala prezidentka Čaputová.
Predseda NR SR pripomenul, že sloboda slova, vyjadrovania názoru, zhromažďovania sa či cestovania, ale aj možnosť vyjadrovať nesúhlas, sťažovať sa či protestovať patria k demokracii, za ktorú treba neustále bojovať, pretože nemusí byť nedotknuteľná.
„Počas operácie Dunaj naša krajina stratila nielen tých, ktorých zabili vojaci, ale aj tých, ktorí boli väznení, prenasledovaní alebo unesení. Stratili sme takmer pol milióna ľudí, ktorí odišli za lepším životom inam a stovky tisíc ľudí poznačených normalizáciou,“ povedal v prejave Kollár.
Predseda parlamentu spolu s premiérom vyzdvihli fakt, že Rumunsko sa nepridalo k vojskám Varšavskej zmluvy.
„Rumuni odolali tomu pokušeniu, pretože necítili, že to je správne. Ostatní sem prišli okupovať krajinu, ktorá im nepatrila. Okupovať a potláčať slobodu, ktorá mala iný názor. Za názor na nás prišli s tankami,“ povedal Matovič.
Okupácia vtedajšieho Československa sa začala v noci z 20. na 21. augusta 1968. Okrem vojakov Sovietskeho zväzu sa jej zúčastnili aj jednotky Maďarska, Bulharska, Poľska a NDR. Sovietske vojská sa nakoniec stiahli v roku 1991.
Na invázii sa podľa Ústavu pamäti národa zúčastnilo 27 divízií, vyše 500 000 vojakov, 6 300 tankov, 2 000 diel a 800 lietadiel. Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených.
Zdroj: Webnoviny.sk - Okupácia pripomína, že sloboda a demokracia nie je samozrejmosťou, uviedla prezidentka Čaputová (foto) © SITA Všetky práva vyhradené.
Podľa predsedu Národnej rady SR (NR SR) Borisa Kollára (Sme rodina) je sloboda hodnotou, za ktorú je nutné neustále bojovať. Spolu s predsedom vlády Igorom Matovičom (OĽaNO) vyzdvihli fakt, že Rumunsko sa augusta ´68 odmietlo zúčastniť.
Najvyšší ústavní činiteľa a predstavitelia vlády pri pietnom obrade položili vence k pamätníku obetí okupácie pred Univerzitou Komenského v Bratislave.
Brutálne pošliapaná suverenita
„Pred viac než pol storočím bola naša suverenita brutálne pošliapaná, vieme veľmi dobre, prečo sa už niečo také nesmie nikdy zopakovať. Pamätajme teda na august 1968, pripomínajme si ho. Vzdávame tým úctu nielen jeho obetiam, ale aktualizujeme v sebe pripomenutie všetkých jeho posolstiev: a to že ľud je suverén a pôvodca moci a že demokracia a sloboda nie je samozrejmosť,“ povedala prezidentka Čaputová.
Rumunsko sa k vojskám nepridalo
Predseda NR SR pripomenul, že sloboda slova, vyjadrovania názoru, zhromažďovania sa či cestovania, ale aj možnosť vyjadrovať nesúhlas, sťažovať sa či protestovať patria k demokracii, za ktorú treba neustále bojovať, pretože nemusí byť nedotknuteľná.
„Počas operácie Dunaj naša krajina stratila nielen tých, ktorých zabili vojaci, ale aj tých, ktorí boli väznení, prenasledovaní alebo unesení. Stratili sme takmer pol milióna ľudí, ktorí odišli za lepším životom inam a stovky tisíc ľudí poznačených normalizáciou,“ povedal v prejave Kollár.
Predseda parlamentu spolu s premiérom vyzdvihli fakt, že Rumunsko sa nepridalo k vojskám Varšavskej zmluvy.
„Rumuni odolali tomu pokušeniu, pretože necítili, že to je správne. Ostatní sem prišli okupovať krajinu, ktorá im nepatrila. Okupovať a potláčať slobodu, ktorá mala iný názor. Za názor na nás prišli s tankami,“ povedal Matovič.
Okupácia Československa
Okupácia vtedajšieho Československa sa začala v noci z 20. na 21. augusta 1968. Okrem vojakov Sovietskeho zväzu sa jej zúčastnili aj jednotky Maďarska, Bulharska, Poľska a NDR. Sovietske vojská sa nakoniec stiahli v roku 1991.
Na invázii sa podľa Ústavu pamäti národa zúčastnilo 27 divízií, vyše 500 000 vojakov, 6 300 tankov, 2 000 diel a 800 lietadiel. Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených.
Zdroj: Webnoviny.sk - Okupácia pripomína, že sloboda a demokracia nie je samozrejmosťou, uviedla prezidentka Čaputová (foto) © SITA Všetky práva vyhradené.
nasledujúci článok >>
ÚPN a ENRS si obete totalitných režimov pripomínajú pamätnými odznakmi a informačnou kampaňou
ÚPN a ENRS si obete totalitných režimov pripomínajú pamätnými odznakmi a informačnou kampaňou
<< predchádzajúci článok
Hoci inváziu vojsk prijali obyvatelia s odporom, našli sa aj takí, ktorí celú vec vítali
Hoci inváziu vojsk prijali obyvatelia s odporom, našli sa aj takí, ktorí celú vec vítali