Október 1919 priniesol zatknutie Andreja Hlinku, ale aj kultúru

Bratislava 13. októbra (TASR) - Udalosťou októbra 1919, ktorá vzbudila najväčší rozruch, bolo zatknutie Andreja Hlinku. Vodca a zakladateľ Slovenskej ľudovej strany sa v auguste 1919 vydal do Paríža na mierovú konferenciu. Cieľom ním vedenej delegácie bolo informovať mierotvorcov o nepriaznivom postavení Slovákov v centralistickom Československu.


Očakával udelenie politickej samosprávy pre Slovensko a zorganizovanie plebiscitu. Jeho kroky boli v priamom rozpore s postojom oficiálnej československej delegácie, za čo si doma vyslúžil kritiku. Po návrate do vlasti bol 11. októbra zaistený políciou a niekoľko mesiacov internovaný.

Slovenská ľudová strana zorganizovala niekoľko masových demonštrácií za Hlinkovo prepustenie. Na slobodu bol prepustený definitívne až koncom apríla 1920, keď získal imunitu ako novozvolený poslanec pražského Národného zhromaždenia.

Tieto udalosti ešte viac vyostrili politický boj medzi ľudákmi, podporujúcimi autonómiu, a centralisticky orientovanými stranami. Hlinka väznený už v predošlom období uhorským režimom získal pre niektorých opätovne punc martýra, prenasledovaného tentoraz Čechmi. Pre inú časť slovenského voličstva sa, naopak, stal trvalo neprijateľným.

Napriek niekoľkým mesiacom mieru na Slovensku stále ostával v platnosti výnimočný stav. Bolo to skôr oficiálne, keďže sa konalo stále viac spoločenských podujatí. Napríklad v októbri 1919 navštívil Bratislavu vo svojej dobe známy český huslista a hudobný skladateľ Ján Kocián.

Svetovo známy virtuóz pred tým koncertoval v newyorskej Carnegie Hall, ďalej v Londýne, Paríži, Miláne či Petrohrade. Napriek tomu, že patril medzi skutočné superstar svojho oboru, sa v prevažne nemecko-maďarskej Bratislave veľký úspech neočakával. Predsa len koncert českého huslistu mohol byť chápaný aj ako prezentácia nových československých pomerov v meste. Opak bol pravdou.

Kociánov koncert 1. októbra bol beznádejne vypredaný a tak Československý Červený kríž objednal o týždeň ďalší koncert. Opätovne vypredané predstavenie sledovala aj Alica Masaryková, dcéra prezidenta republiky a prvá predsedníčka Československého Červeného kríža. Huslista tak úspešne odštartoval svoje turné po Slovensku.

Začiatkom októbra sa v Bratislave konala aj významná športová udalosť, turnaj v zápasení. Hlavnými hviezdami boli Gustáv a František Frištenskí, českí zápasníci v grécko-rímskom štýle. Najmä Gustáv dosiahol v predvojnovom období výrazné úspechy. Už v roku 1903 sa stal amatérskym majstrom sveta a neskôr ako profesionál zápasil s tými najlepšími v USA.

Bratia takmer dva týždne súťažili s iným domácimi, ale aj zahraničnými športovcami. O ich športové zápolenie konané v Petržalke (finálové zápasy boli v Redute) bol medzi Bratislavčanmi veľký záujem, takže zápasy bývali vypredané. Motiváciou pre zápasníkov bola zase veľmi slušná finančná odmena. Pre víťazov bola určená prémia v hodnote 3900 korún. Pre lepšiu predstavu, o akú sumu išlo, je potrebné uviesť aspoň orientačné zárobky či ceny.

Vychádzajúc z dobových novín možno povedať, že baníci v Čechách zarábali v roku 1919 od 155 do 600 korún mesačne. Nekvalifikovaní robotníci od 135 do 260 K, zatiaľ čo šikovný remeselník si prišiel aj na 650 K za mesiac. Štátni úradníci (pracujúci v administratíve) zarobili vyše 1000 K.

Na druhej strane, pomocní robotníci v poľnohospodárstve 50 až 80 K mesačne, pričom dostávali aj deputát vo forme základných potravín. Inak kilogram masla stál v lete 1919 približne 32 K, liter mlieka 1,6 K, jedno vajce od 0,6 do 0,75 K. Za pollitra piva by ste zaplatili približne korunu. Šedú pánsku košeľu bolo možné kúpiť za 17 K, polovlnený mužský sveter za 40 K. Podľa iných zdrojov koza stála 150 až 300 K, hus 50 – 168 K, krava 8000 K a kôň 10 000 – 15 000 K.

Len pre porovnanie na vyššie uvedený koncert Jána Kociána stál najdrahší lístok 15 K a najlacnejší 1,5 K. Samozrejme, ceny, ale aj platy v priebehu roka pomerne rýchlo rástli, takže je ťažké zohľadniť úplne správne údaje. Okrem toho zásobovanie často viazlo, čo vytváralo priestor pre priekupníkov a čierny trh. Tu mohli byť ceny potravín aj niekoľkonásobne vyššie.

Posledný októbrový týždeň sa niesol v duchu príprav na oslavy prvého výročia vzniku Československej republiky. V rámci oficiálnych slávností sa konal sokolský štafetový beh z rôznych miest v republike s cieľom v Prahe. Jedna zo štafiet vyrazila 27. októbra 1919 aj z hlavného mesta Slovenska. Minister s plnou mocou pre správu Slovenska Vavro Šrobár prostredníctvom nej poslal slávnostný pozdrav prezidentovi republiky.

Samotné oslavy sa konali 28. októbra v mnohých slovenských mestách. V Ružomberku, Košiciach či Bratislave defilovala armáda.

Národnými farbami vyzdobené obce privítali na verejných zhromaždeniach mnoho významných hostí. Išlo o prvé celoštátne oslavy, ktoré položili základ pre najdôležitejší štátny sviatok prvej republiky. Prívrženci väzneného Hlinku sa osláv nezúčastnili, čo akoby predznamenalo celkový postoj SĽS k 28. októbru. Neskôr totiž bude preferovať 30. október, teda deň prijatia Martinskej deklarácie.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR