OKS chce zásadne zmeniť Ficov protiústavný diaľničný zákon

Podpredseda strany OKS Ondrej Dostál.Foto: SITA/Jozef JakubčoBRATISLAVA 4. marca (WEBNOVINY) - Skupina poslancov parlamentu za OKS navrhuje zásadne upraviť protiústavný zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Poslanec Ondrej Dostál doručil návrh novely zákona v piatok popoludní do podateľne Národnej rady SR, jeho spolupredkladateľmi sú kolegovia Peter Zajac, Peter Osuský a František Šebej. "Predkladaný poslanecký návrh novely zákona vypúšťa zo zákona ustanovenia, pri ktorých ústavný súd konštatoval nesúlad s ústavou, ako aj ustanovenia, ktoré s nimi bezprostredne súvisia. Preukázanie vlastníckeho práva alebo iného práva k pozemkom bude aj pri stavbe diaľnic a ciest pre motorové vozidlá podmienkou pre začatie stavebného konania," uviedol ďalej Dostál.


Navrhovaná novela podľa neho predpokladá aj vypustenie ďalších ustanovení zákona, ktoré neprimerane znevýhodňujú účastníkov konania v uplatňovaní ich práv v porovnaní s všeobecnou právnou úpravou v stavebnom zákone a správnom poriadku, napríklad v otázke informovanosti účastníkov konania, lehôt, možnosti podania námietok, či opravných prostriedkov. Návrh novely zákona zároveň ruší predkupné právo štátu na pozemky, ktoré vzniklo vydaním územných rozhodnutí. Skupina poslancov OKS spolupracovala pri príprave novely zákona s Richardom Drutarovským z občianskej iniciatívy Za spravodlivé vyvlastňovanie.

"Zákon bol schválený v období Ficovej vlády pod zámienkou urýchliť výstavbu diaľnic tak, aby predchádzajúca vláda mohla splniť Ficov sľub dostavať diaľnicu medzi Bratislavou a Košicami do roku 2010. Zákon hrubým spôsobom zasiahol do vlastníckych práv majiteľov pozemkov a obmedzil práva účastníkov konania v príslušných stavebných konaniach. V predchádzajúcom volebnom období napadla zákon na ústavnom súde skupina poslancov vtedajších opozičných strán," informoval Dostál agentúru SITA o dôvodoch predloženia novely protiústavného diaľničného zákona.

Ústavný súd 26. januára konštatoval nesúlad ustanovení tohto zákona s ústavou a s dodatkovým protokolom Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd dospel k záveru, že časti zákona hlavne vzhľadom na spôsob, ktorý umožňuje stavbu na cudzom pozemku bez právneho titulu a znižuje štandard procesnej ochrany, nie sú v súlade s právom na pokojné užívanie majetku. Parlament je podľa ústavy povinný uviesť zákon do súladu s ústavou.