Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

01. júla 2015

Ohlas čitateľov vyvolala aj Štúrova biografia od Jána Hučka



Na snímke busty (zľava) Michal Miloslav Hodža, Jozef Miloslav Hurban a Ľudovít Štúr v Múzeu slovenských národných rád 10. apríla 2015.



Zdieľať
Na snímke busty (zľava) Michal Miloslav Hodža, Jozef Miloslav Hurban a Ľudovít Štúr v Múzeu slovenských národných rád 10. apríla 2015. Foto: TASR/Radovan Stoklasa
Bratislava 1. júla (TASR) - Druhým moderným životopiscom osobnosti Ľudovíta Štúra bol historik a vysokoškolský pedagóg Ján Hučko (1929-2001), rodák zo Starej Turej. V roku 1984 vydal vo vydavateľstve Osveta v Martine ako 5. zväzok edície Tradícia a dnešok rozsiahle dielo Život a dielo Ľudovíta Štúra. Kniha sa stretla s veľkým ohlasom čitateľskej i odbornej verejnosti. Navyše, mala príťažlivý vzhľad. Čiernobiele obrazové dokumenty boli zalomené priamo v texte, takže kniha do istej miery pripomínala obrazovú publikáciu. Tento dojem ešte umocňovalo zaradenie farebnej obrazovej prílohy na záver. Preto nebolo nijakým prekvapením, že dielo vyšlo v roku 1988 v druhom, textovo mierne doplnenom vydaní, v tom istom vydavateľstve ako 8. zväzok tej istej edície.


Aj keď autor musel zaznamenať všetky základné fakty zo Štúrovho života, v diele sa zameral na ideový vývin osobnosti Ľudovíta Štúra, na postupné formovanie a následné formulovanie jeho svetonáhľadu v historickom kontexte danej doby. Po úvodnej, takpovediac povinnej kapitole Mladé roky Ľudovíta Štúra nasledujú kapitoly Ideové formovanie jeho osobnosti, Prvé kroky v národnobuditeľskej práci a Na čele Spoločnosti. Svetonázorový vývin, v ktorých potvrdil prioritu svojej koncepcie. Inými slovami, nešlo mu len o samotný životný príbeh Ľudovíta Štúra, ale o to, aby sprítomnil filozofiu dejín nášho národného obrodenia. Preto venuje veľkú pozornosť slovenskému národno-politickému hnutiu v 40-ych rokoch 19. storočia, Štúrovmu zápasu o prestavbu slovenskej spoločnosti, a to rovnako z pozície novinára a politického publicistu, ako aj z pozície poslanca Uhorského snemu.

Nemohol, pravdaže, vynechať ani boj Štúra a štúrovcov o literárny piedestál slovenčiny, no urobil tak na pozadí organizačného zabezpečenia tohto úsilia v spolku Tatrín.

Rozsiahla je aj kapitola Štúr v revolučných rokoch 1848-1849. Štúrovo pôsobenie v tomto ozbrojenom zápase, ktoré malo charakter ľudového povstania, autor vníma a opisuje s dôrazom na medziľudské vzťahy, ktoré v nenormálnych podmienkach ozbrojených stretov majú vždy špecifický charakter. Napriek tomu, pozícia Ľudovíta Štúra ako ideového vodcu zostáva aj v tomto čase neotrasiteľná. Bojuje za práva dovtedy prehliadaného slovenského národa aj s vedomím, ktoré mu v tom čase napísal Pavel Jozeffy, významný hodnostár evanjelickej cirkvi a vedúci viacerých slovenských deputácií vo Viedni: „Hájime svätú vec národa, ale nevieme, či uvidíme nami žiadané šťastné Slovensko.“

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Dovolenka po sezóne je lacnejšia, našetríte si na ňu za pár mesiacov
<< predchádzajúci článok
ZÁZRAK: Sedemdesiatpäťročná žena prežila po páde do rokliny