|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 17.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Klaudia
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
Colleen Hooverová: Odvrátená tvár lásky Foto: Vydavateľstvo Ikar
Bratislava 17. mája (OTS) - Jediné, čo majú Tate a Miles totiž spoločné, je vzájomná fyzická príťažlivosť, ktorú nedokážu potlačiť.Ďalší dojímavý príbeh Colleen Hooverovej, ktorá vás vystaví doslova záplave citov a dostane sa vám do každého póru pokožky.
Na Amazone získala jej novinka Odvrátená tvár lásky 4,7 hviezdičky z piatich, čo sa nestáva často. Pritom ju hodnotilo takmer 3000 ľudí.
Keď vášne Tate a Milesa prepuknú naplno, uzavrú akúsi dohodu.
Miles nehľadá lásku, pretože má za sebou nešťastnú skúsenosť z minulosti, a Tate na ňu pre školu a prácu nemá čas – takže im zostáva len spoločný sex. Zdá sa, že to bude fungovať, ak Tate dodrží dve Milesove pravidlá: nikdy sa ho nebude pýtať na minulosť a nikdy od neho nebude čakať spoločnú budúcnosť.
Lenže Tate čoskoro pochopí, že so záhadným, uzavretým a smutným Milesom chce prežiť oveľa viac. Napokon zaváha aj Miles, keď pochopí, že láska je silnejšia ako všetky pravidlá, sľuby a odhodlania, hoci vie mať aj svoju odvrátenú tvár.
Americká spisovateľka Colleen Hooverová je autorkou desiatich románov, ktoré sa umiestnili v rebríčku bestsellerov New York Times. V slovenčine jej už vyšli knihy Beznádejná a Stratená nádej (2014), Život jedna báseň (2014) a teraz novinka Odvrátená tvár lásky. Rada bloguje, píše, tvorí videá.
Zastavím sa. Miles už leží na boku a tvár si pritíska o pohovku. Tak silno ju zviera, až má biele hánky. Najprv si pomyslím, že mu je zle, no vzápätí si uvedomím, že sa veľmi mýlim.
Nie je mu zle.
Plače.
Usedavo.
Tak usedavo, že nevydá ani zvuk.
Ani ho nepoznám, ale je mi ťažko prizerať sa, ako trpí. Pozriem do chodby, znovu naňho a premýšľam, či ho mám nechať osamote, aby mal trochu súkromia. Zamotať sa do niečích problémov je to posledné, čo mi teraz treba. Až doteraz som sa úspešne vyhýbala všetkým drámam v kruhu svojich priateľov a určite s tým nechcem teraz začínať. Inštinkt mi napovedá, aby som šla preč, ale z nejakého dôvodu pocítim k Milesovi súcit. Asi ho voľačo bolí a nie je to len vplyv nadmerného množstva alkoholu.
Kľaknem si k nemu a dotknem sa mu pleca. „Miles.“
Nie je mu zle.
Plače.
Usedavo.
Tak usedavo, že nevydá ani zvuk.
Ani ho nepoznám, ale je mi ťažko prizerať sa, ako trpí. Pozriem do chodby, znovu naňho a premýšľam, či ho mám nechať osamote, aby mal trochu súkromia. Zamotať sa do niečích problémov je to posledné, čo mi teraz treba. Až doteraz som sa úspešne vyhýbala všetkým drámam v kruhu svojich priateľov a určite s tým nechcem teraz začínať. Inštinkt mi napovedá, aby som šla preč, ale z nejakého dôvodu pocítim k Milesovi súcit. Asi ho voľačo bolí a nie je to len vplyv nadmerného množstva alkoholu.
Kľaknem si k nemu a dotknem sa mu pleca. „Miles.“