Odštartovala konferencia Slovenského plynárenského a naftového zväzu

Vysoké Tatry 26. septembra (TASR) – Vo Vysokých Tatrách vo štvrtok odštartovala dvojdňová jesenná konferencia Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ). Štvrtkový program je rozdelený na dva bloky, ktoré podľa prezidenta zväzu Tomáša Malatinského reflektujú dva zásadné materiály. Iniciuje ich Európska únia (EÚ) a budú mať zásadný vplyv aj na plynárenské odvetvie v Európe i v jednotlivých členských štátoch.


„Prvým z nich je Integrovaný národný energetický a klimatický plán, a potom tzv. Gas package 2020,“ konkretizoval Malatinský. V súlade s Nariadením EÚ 2018/1999 o riadení energetickej Únie a opatrení v oblasti klímy zverejnilo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR prvý návrh Integrovaného národného energetického a klimatického plánu (INEKP) začiatkom tohto roka a zároveň ho zaslalo na posúdenie Európskej komisii (EK). V nadväznosti na jeho analýzu zverejnila EK v júni svoje odporúčania k návrhu slovenského INEKP. „EK vyčítala slovenskému plánu málo klimatických ambícií. Z desiatich odporúčaní, ktoré predložila exekutíva EÚ Slovensku, vyčnieva hneď prvé odporúčanie, na ktorom Bruselu zvlášť záleží - zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov z 18 % aspoň na 24 %,“ upozornil Malatinský.

Podľa neho ide zo strany euroúradníkov o absolútne nepochopenie slovenských reálií, a preto predložil SPNZ v júli v mene plynárenského odvetvia MH SR stanovisko k odporúčaniam EK. Zväz považuje za primárny cieľ energetickej a klimatickej politiky EÚ znižovanie emisií skleníkových plynov. „Aj EUROSTAT priznáva, že SR od roku 1990 znížila emisie skleníkových plynov o 44 %. Projekcie ich ďalšieho znižovania ukazujú, že Slovensko svoj záväzok – znížiť skleníkové emisie v sektoroch nepokrytých schémou obchodovania s emisnými kvótami do roku 2030, v porovnaní s rokom 2005 naplní,“ skonštatoval Malatinský.

Nízkoemisný profil slovenskej energetiky, ktorý nám môžu podľa neho mnohé štáty EÚ závidieť, je daný vysokým podielom jadra pri výrobe elektriny a vysokým podielom zemného plynu pri výrobe tepla. Po odstavení uhoľnej elektrárne v Novákoch, nahradení uhlia v CZT a individuálnom vykurovaní zemným plynom, bude SR šiesta alebo siedma najmenej emisná energetika v rámci celej EÚ. „Brusel na to hovorí 'v poriadku', ale zvýšte podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na 24 %. My sa pýtame prečo, keď vieme efektívne znižovať svoje skleníkové emisie iným efektívnejším a lacnejším spôsobom. OZE sú len jeden, ale nie jediný z nástrojov znižovania emisií skleníkových plynov. Voľba energetického mixu je v kompetencii členských štátov aj v zmysle primárneho práva EÚ a pri tejto voľbe musíme vziať do úvahy nákladovo efektívnejšie nástroje na znižovanie emisií skleníkových plynov,“ ozrejmil prezident SPNZ.

Zároveň dodal, že napr. Nemecko má podiel OZE pri výrobe elektriny 36 %, avšak jeho emisie na obyvateľa sú o 50 % vyššie ako tie slovenské. Z uvedeného podľa neho vyplýva, že SR by mala zvoliť taký spôsob znižovania emisií skleníkových plynov, ktorý je nákladovo efektívny, umožní rýchle zníženie emisií a zároveň negatívnym spôsobom neovplyvní ďalšie oblasti, ako je kvalita ovzdušia, stav lesov alebo energetická chudoba. „Máme za to, že takýmto rýchlym a efektívnym spôsobom je predovšetkým náhrada uhlia v energetike zemným plynom a zvyšovanie energetickej efektívnosti, a to najmä v priemysle a sektore budov. SR by mala zvážiť akékoľvek zvyšovanie ambícií podielu OZE, nakoľko v SR sú dostupné efektívnejšie, rýchlejšie a lacnejšie riešenia na znižovanie emisií skleníkových plynov,“ dodal Malatinský na záver.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR