Odpúšťanie dlhov vytvára pocit, že nesplácať záväzky sa oplatí

Bratislava 26. októbra (OTS) - Argumentom je odblokovať z dlhovej pasce tých, ktorí sa pre exekúcie nemôžu dostať na pracovný trh. Odborníci na inkaso pohľadávok však upozorňujú aj na negatíva týchto krokov. Vzniká tak negatívny precedens, keď sa neplatiť dlhy oplatí a o dlžníkov sa nakoniec i tak postará štát.


Navyše bez dostatočnej prevencie, sa dlžníci očistení od záväzkov opäť onedlho dostanú do dlhového kolotoča a ocitnú sa opäť v rovnakej situácii ako pred odpustením dlhov.

„Zmeny nepriamo nabádajú isté skupiny občanov k nezodpovednému a v niektorých prípadoch až podvodnému správaniu sa, pretože ľudia získajú pocit, že štát ich pred veriteľmi vždy ochráni,“ upozorňuje Martin Musil, výkonný riaditeľ spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o., ktorá sa zaoberá službami v oblasti správy a manažmentu pohľadávok.

Osobný bankrot prešiel tento rok výraznými zmenami. Zbankrotovať je tak oveľa ľahšie ako v minulosti, čo sa prejavuje aj na číslach. V treťom kvartáli vyhlásilo úpadok 1940 dlžníkov, čo je vôbec najviac v histórií Slovenska. Prax povzbudila nová legislatíva účinná od 1. marca tohto roku. Pomáha dlžníkom, ktorí sa nedokážu postaviť na vlastné nohy. Ďalším opatrením, ktoré im vyšlo v ústrety, bola zmena pravidiel pri exekúciách. Odmena exekútora tak napríklad už nemôže presiahnuť sumu istiny, zaviedla sa ďalej povinnosť smerovať všetky exekúcie voči jednému dlžníkovi na jedného exekútora.

Ministerstvo spravodlivosti SR aktuálne chystá ďalšie opatrenie. Má ísť o takzvanú exekučnú amnestiu, ktorá sa má dotknúť veľkého počtu starých exekúcií. Pre ne vyššie zmienené nové pravidlá neplatia. Podrobnosti zatiaľ rezort nezverejnil. Odborníci upozorňujú, že po sérií opatrení uplatnených v prospech dlžníkov, už teraz vzniká v spoločnosti atmosféra, keď sa neplatiť dlhy oplatí. Exekučná amnestia môže toto myslenie ešte viac povzbudiť.

Nadnárodná spoločnosť Intrum Justitia, ktorá sa zaoberá službami v oblasti správy a manažmentu pohľadávok, už registruje zhoršenie správania sa dlžníkov. Čoraz častejšie začínajú argumentovať tým, že dlhy im i tak budú odpustené a platiť ich preto, podľa nich, nemá zmysel. „Musíme ľuďom vysvetľovať, že exekučná amnestia sa dotkne len dlhov voči štátu a pravdepodobne nie celej dlžnej sumy. Po medializácii ústretových opatrení vlády voči dlžníkom však vzniká medzi ľuďmi pocit, že svoje staré dlhy nemusia uhrádzať,“ upozorňuje výkonný riaditeľ spoločnosti Martin Musil.

Exekučná amnestia preto podľa neho nie je správnym riešením. „Myslím si, že nie je dobré takto ad hoc sa jedného dňa rozhodnúť odpustiť dlhy, pretože problém sa vráti. Riešenie pritom už existuje. Sú ním práve rozbiehajúce sa osobné bankroty,“ myslí si. Malo by sa preto podľa neho počkať, kým sa efekt nových pravidiel pri osobných bankrotoch naplno prejaví. Navyše prvou podmienkou k odpusteniu dlhov by podľa neho mala byť iniciatíva dlžníka, teda v tomto prípade požiadanie o osobný bankrot. Dlhy by sa však nemali odpúšťať paušálne a teda bez akejkoľvek snahy dlžníka.

M. Musil upozorňuje, že sa tým vytvorí nebezpečný precedens pre tých, ktorí sa v minulosti nesprávali zodpovedne. „Je tu skutočne veľké množstvo ľudí, ktorí sa dostali do dlhovej pasce a treba im pomôcť, ale to treba urobiť dlhodobo, nie jednorazovo. Do tejto skupiny obyvateľstva to potom vnáša pocit, že problém vždy za nich vyrieši niekto iný. Niekto, kto im bude stále pomáhať a dostávať ich z problémov. Musíme ich naučiť, ako sa z problémov dostanú sami, alebo najlepšie, ako sa do nich vôbec nedostať,“ vyzýva M. Musil.

O nedostatočnej finančnej gramotnosti svedčí napríklad aj štatistika Národnej banky Slovenska. Miera zlyhania, teda nesplácania, spotrebiteľských úverov, sa za posledné štyri roky viac ako zdvojnásobila. Koncom minulého roka tak dlžníci riadne neuhrádzali až 8,8 percenta spotrebných úverov a to v časoch, keď sa ekonomike darí, nezamestnanosť klesá a úroky klesajú. K rovnakej situácii, teda nesplácaniu úverov pri súčasnom dobrom ekonomickom raste, došlo v aj tesne pred vypuknutím krízy, v rokoch 2006 a 2007.

Je teda zrejmé, že za rastom dlhov často nie je zlá ekonomická situácia dlžníkov, ale ich nedostatočná finančná gramotnosť, precenenie situácie, a nezodpovedné správanie.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR