Odhalenie busty zločincovi sa nepáči ani židovskej obci

Foto: Ilustračné foto SITA, APRAJEC 2. februára (WEBNOVINY) – Odhalenie busty rajeckého rodáka Ferdinanda Ďurčanského, ktorého viacerí historici považujú za iniciátora protižidovskej politiky, sa nepáči ani zväzu židovských náboženských obcí. „Vystaviť na verejnom mieste bustu radikálneho ľudáka a antisemitu, akým Ďurčanský nepochybne bol, považujeme, mierne povedané, za veľmi nešťastné rozhodnutie,“ uvádza v liste adresovanom primátorovi a poslancom mestského zastupiteľstva v Rajci hovorca Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v Slovenskej republike Jaroslav Franek. Podľa miestneho mesačníka Rajčan sa mestské zastupiteľstvo rozhodlo Ďurčanskému postaviť bustu, pretože ho považuje za svojho najvýznamnejšieho rodáka. Zväz židovských obcí sa domnieva, že poslanci aj primátor neboli pri schvaľovaní tohto návrhu dostatočne informovaní o podstatných a veľmi negatívnych črtách činnosti Ďurčanského. Apelujú preto na prehodnotenie tohto rozhodnutia a neoslavovanie politika, ktorý je v našom právnom systéme odsúdeným zločincom. Busta Ďurčanského už stojí na Námestí SNP pred renesančnou budovou Mestského múzea v Rajci a čaká na odhalenie. Agentúra SITA požiadala o stanovisko aj primátora mesta Jána Rybárika, odpoveď doposiaľ nedostala.


Podľa historika Valeriána Bystrického je pohľad na Ferdinanda Ďurčanského tvrdo kontroverzný. „Na jednej strane radikál z HSĽS, ktorý sa usiloval o utvorenie samostatného štátu alebo z inej strany o rozbitie republiky. Pronemecky orientovaný politik, ktorý ale bol odstavený nacistami z politiky, pretože mal určité (naivné) predstavy o možnosti samostatnej zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Bola to samozrejme ilúzia. Odsúdený Národným súdom, na druhej strane nekriticky obdivovaný národne orientovanými historikmi,“ hovorí o Ďurčanskom Bystrický.

Právnik, novinár a politik Ferdinand Ďurčanský sa ako významný predstaviteľ Hlinkovej slovenskej ľudovej strany podieľal v roku 1939 na rozdelení ČSR. V rokoch 1938 až 1939 bol ministrom spravodlivosti, zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, neskôr ministrom verejných prác a dopravy v slovenskej autonómnej vláde. V rokoch 1939 až 1940 bol prvým ministrom zahraničia Slovenského štátu. Pokúšal sa zachovať určitú nezávislosť slovenskej zahraničnej politiky od Nemecka, a preto ho na pokyn Adolfa Hitlera odvolali. V marci 1945 utiekol do Rakúska a odtiaľ cez Švajčiarsko do Ríma. V roku 1947 ho v neprítomnosti odsúdil Národný súd na trest smrti ako vojnového zločinca. K zmene tohto rozsudku, ktorý je v Slovenskej republike aj dnes právne platný, nikdy nedošlo.