Odchod Británie z únie by mohol spôsobiť presun finančných služieb

Bratislava 23. februára (TASR) - Pokles hospodárskeho rastu, či presun finančných služieb. Takýmto rizikám čelí podľa odborníkov Veľká Británia, ktorá zvažuje odchod z Európskej únie (EÚ).


Ako uvádza analytik spoločnosti X-Trade Brokers Kamil Boros, mnohé inštitúcie sa pustili do prognóz, čo by pre britskú ekonomiku znamenalo opustenie únie. Viaceré z nich pritom počítajú s poklesom hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny. "Najoptimistickejšie vyzerá prognóza od think thanku Open Europe. Podľa nich sa dosah na britský HDP do roku 2030 pohybuje v rozmedzí od –2,2 % do 1,6 %," uvádza Boros. Najhorší scenár je pritom podľa tohto think-thanku, že Británia neuzatvorí s úniou zmluvu o voľnom obchode.

Ako ďalej uvádza Boros, britské Centrum pre ekonomickú výkonnosť odhaduje pokles ekonomiky v rozmedzí od 1,3 % do 3,1 % v súvislosti s negatívnom vplyvom zahraničného obchodu na HDP. "Takisto by to malo záležať od budúcich obchodných zmlúv s EÚ a so svetom," dopĺňa Boros.

Väčšina najnegatívnejších prognóz tak počíta s tým, že Británia neuzatvorí žiadnu dohodu s úniou o voľnom obchode. "Nemyslím si, že je v niekoho záujme, aby takáto dohoda nebola uzatvorená. Británia sa však v tomto smere zrejme dostane do nevýhodnej situácie, v obchodnom vzťahu s EÚ totiž bude ten malý partner a tak nebude môcť vyskakovať, ako keď bola členom," predpokladá Boros s tým, že pri pohybe tovaru by sa toho veľa zmeniť nemalo. "Británia bude skôr prijímateľom európskych regulácií, kým v rámci únie bola ich spolutvorcom," myslí si Boros.

Najväčšie riziká v prípade možného odchodu však vidí v prípade finančných služieb. Práve tie totiž podľa Borosa patria medzi najväčší exportný artikel krajiny. "Británia sa bude pri regulácii bánk a poisťovní uberať iným smerom ako únia. Viaceré finančné operácie, ktoré sa dnes pre celú EÚ vykonávajú v Londýne, tam nebude možné naďalej vykonávať, alebo to bude drahšie, a následne by sa mali presunúť na kontinent," predpokladá Boros. Preto riziko spojené s presunom niektorých finančných služieb z Londýna do kontinentálnej Európy považuje za negatívnu udalosť pre krajinu. "Má potenciál zatieniť aj pozitívne faktory pre krajinu, teda predovšetkým úspory na príspevkoch do rozpočtu EÚ a úspory z nadbytočných regulácií a byrokracie," dodáva Boros.

Hlavný ekonóm Saxo Bank Steen Jakobsen však v možnom odchode Británie z únie vidí aj politické riziká. "Keď sa krajina rozhodne povedať 'nie' Európe, pre úniu to bude znamenať kolaps. Koniec maastrichtských pravidiel, ktoré Grécko rok čo rok prekračuje, koniec bankovej únie, monetárnej politiky Európskej centrálnej banky (ECB)," tvrdí Jakobsen.

Podľa neho je zlé aj načasovanie referenda na 23. jún. "ECB sa totiž bude snažiť horúčkovito naštartovať infláciu, cez hranice budú prúdiť zástupy utečencov a nemecká kancelárka Angela Merkelová má v súčasnosti najslabšiu podporu za jej funkčné obdobie," konštatuje Jakobsen.

Nemyslí si však, že by sa Británia rozhodla pre odchod. Zároveň pripúšťa, že situácia sa môže pod vplyvom utečeneckej krízy zmeniť. "Čo sa týka finančných trhov, pochybujem, že tie nájdu na základe prieskumov verejnej mienky alebo rétoriky oboch oproti sebe stojacich strán, teda Británie a Európy, nejakú stabilnú konsolidáciu," dodal Jakobsen.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR