Odborníci riešia návrh ochrany keltských stavieb na Hrade

Návrhy na zlepšenie ochrany a prezentácie archeologických nálezov posúdi Krajský pamiatkový úrad. Zabezpečenie vyššej ochrany archeologických nálezov na severnej terase Bratislavského hradu je jednou z požiadaviek prvého odborného grémia.BRATISLAVA 19. apríla (WEBNOVINY) - Podoba prezentácie vzácnych archeologických nálezov na Bratislavskom hrade by mohla byť jasnejšia na budúci týždeň. Ako agentúru SITA informoval odbor komunikácie s médiami a verejnosťou Kancelárie Národnej rady (NR) SR, počas budúceho týždňa plánuje Kancelária NR SR ukončiť sériu stretnutí s predstaviteľmi architektonickej kancelárie Bouda & Masár.


"Cieľom týchto spoločných stretnutí bolo vyšpecifikovať finálnu podobu architektonického riešenia ochrany a prezentácie archeologických nálezov pod Zimnou jazdiarňou a na Severozápadnom bastióne v areáli Národnej kultúrnej pamiatky Bratislavský hrad v zmysle záverov odborného grémia zo 17. marca."

Návrhy na zlepšenie ochrany a prezentácie archeologických nálezov posúdi Krajský pamiatkový úrad. "Stanovisko Krajského pamiatkového úradu v tejto veci je pre Kanceláriu NR SR právne záväzné a pri realizácii dodatočnej ochrany a prezentácie pamiatok sa bude postupovať výhradne v zmysle tohto stanoviska tak, aby boli dodržané všetky zákonné postupy ochrany archeologických nálezov."

Po tom, ako sa k návrhom vyjadria pamiatkari, zvolá Kancelária NR SR druhé odborné grémium, na ktorom odborníkov a verejnosť oboznámi s novým riešením ochrany a prezentácie pamiatok a archeologických nálezov, dodáva sa v tlačovej správe.

Archeologický prieskum bol spravený odborne

Zabezpečenie vyššej ochrany archeologických nálezov na severnej terase Bratislavského hradu je jednou z požiadaviek prvého odborného grémia, ktoré zvolala 17. marca Kancelária NR SR. Odborné grémium zložené z archeológov, reštaurátorov a architektov rokovalo celý deň až do polnoci. Podľa odborníkov bol archeologický prieskum na severnej terase Hradu odborný a kvalitný.

Problém vidia v ochrane nálezov rímskych architektúr z čias Keltov. Konštatovali, že opatrenia na zabezpečenie ochrany nehnuteľných archeologických nálezov sú dostatočné, požadujú však ďalšie na zvýšenie ich ochrany, napríklad oplotenie, zamedzenie prípadného vstupu ťažkej techniky či uloženiu stavebného materiálu na náleziská. Komisia sa zhodla, že nehnuteľné archeologické nálezy keltsko-rímskych stavieb majú byť prezentované na mieste ich nálezu, nezasypané pod krycími objektmi.

Odporučila v tomto zmysle dopracovať príslušné návrhy. Následne by sa mali urýchlene zreštaurovať nálezy pod nádvorím Hradu a severnej terasy. Odborné grémium nenašlo spoločný názor na to, ako naložiť s plánovanými podzemnými garážami. Nezhodli sa teda v názore na využitie podzemných objektov pod severnou terasou Hradu.

Verejnosť žiada odbornú diskusiu

Za SOS Bratislavský hrad boli v prvom odbornom grémiu archeológovia Ján Rajtár (Archeologický ústav SAV), Margaréta Musilová a Branislav Resutík z Mestského ústavu ochrany pamiatok, zástupcovia architektov prezident Spolku architektov Slovenska Juraj Hermann a člen Spolku architektov Slovenska Ľudovít Urban ako aj predseda Komory reštaurátorov Juraj Puškár.

Za Kanceláriu NR SR sa členmi odborného grémia stali Matej Ruttkay (riaditeľ Archeologického ústavu SAV), Slavomír Katkin (Pamiatkový úrad SR), Štefan Holčík (SNM – Archeologické múzeum), členovia Spolku architektov Slovenska Juraj Šujan a Martin Somora a člen Komory reštaurátorov Vladimír Višváder.

Na marcovej diskusii sa zúčastnil i generálny projektant stavby Ivan Masár. Pokyn na vytvorenie odbornej komisie vydal predseda NR SR Peter Pellegrini. Odbornú diskusiu žiada protestujúca verejnosť už od záveru minulého roka.

Rímske stavby staré dvetisíc rokov

Unikátne keltské stavby našli počas archeologického výskumu v areáli národnej kultúrnej pamiatky Bratislavský hrad. Výnimočné dvetisíc rokov staré rímske stavby pre Keltov objavili archeológovia v rokoch 2013 a 2014 na severnej terase hradu, pod bývalou Zimnou jazdiarňou z čias Márie Terézie, v okolí bývalej barokovej záhrady.

Unikátnosť objavu spočíva v tom, že výskum odkryl minimálne tri samostatné murované stavby antického charakteru z 1. storočia pred naším letopočtom a z prelomu tisícročí. Objav antických stavieb je výnimočný nielen pre Bratislavu a jej okolie, či celé Slovensko, ale patrí k celoeurópskym unikátom, keďže takéto stavby mimo územia starovekej Rímskej ríše doteraz objavené neboli.