|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 22.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Cecília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
13. apríla 2010
Odborníci o ochrane pred povodňami Medzibodrožia
O obmedzení rizík v súvislosti s povodňami, ako jedného zo sprievodných javov klimatických zmien, ktoré ovplyvňujú aj obdobia sucha, budú ...
Zdieľať
Ilustračné foto SITA/Tomáš BenedikovičTREBIŠOV/KOŠICE 13. apríla (WEBNOVINY) – O obmedzení rizík v súvislosti s povodňami, ako jedného zo sprievodných javov klimatických zmien, ktoré ovplyvňujú aj obdobia sucha, budú diskutovať odborníci 15. apríla v Trebišove na pracovnom seminári s názvom Miesto pre vodu v povodí rieky Bodrog. Ako informovala projektová manažérka Eleonóra Bartková, jeho cieľom je predstavenie a diskusia o návrhu Stratégia na zmiernenie dôsledkov povodní v povodí rieky Bodrog. Doložila, že ide o podprojekt veľkého strategického projektu podporovaného OSN pre celé povodie Tisy, na ktorom sa podieľajú partneri z Ukrajiny, Maďarska a Slovenska.
Bartková uviedla, že podľa najnovších výskumov klimatických zmien je veľmi pravdepodobné, že období s extrémne vysokými teplotami a intenzívnymi prívalovými zrážkami bude pribúdať. Jedným zo sprievodných javov je častejší výskyt extrémnych povodňových situácií a tiež období sucha. Opatrenia na zadržiavanie vody v krajine majú výrazný pozitívny účinok na bilanciu vody - výskyt povodní i sucha,“ povedala Bartková. Uviedla, že opatrenia môžu byť vykonávané stavebno-technickými zásahmi alebo obnovou prírodných zdrojov, teda revitalizáciou riek, inundačných území, mokradí a lesov. Medzi významné zásahy patrí ochrana a obnova mokradí a prirodzených záplavových území. Schopnosť pôdy viazať vodu totiž závisí od obsahu organických látok. A práve nivné pôdy - zem v zaplavovaných oblastiach, a pôdy, na ktorých sa nachádzajú mokrade, sa vyznačujú vysokým obsahom organických látok. Mokraďové rastliny obsahujú 10 percent sušiny a až 90 percent vody. Podľa odborníkov viacročné porasty mokradí teda viažu niekoľko desiatok litrov vody na štvorcový meter vo forme živej biomasy (tzv. zelená voda). Mokrade a prirodzené záplavové územia sa touto svojou schopnosťou podieľajú na vyrovnávaní odtoku vody a tlmení rýchlosti povodňovej vlny.
Povrchová voda zadržaná v území počas suchých období zároveň dotuje podzemné vody, čím zmierňuje nepriaznivé účinky sucha. To je nesmierne dôležité pre trvalo udržateľné hospodárenie na poľnohospodárskej pôde, v lesoch i na zabezpečenie dostatočnej kvantity podzemných zdrojov pitnej vody. Dôležitá je však aj klimatická funkcia mokradí. Vyparená voda v území s dostatkom vegetácie kondenzuje naspäť, teda cirkuluje, čím sa tlmia výkyvy teplôt.
„Tieto opatrenia, ale aj ďalšie aktivity obsahuje Stratégia na zmiernenie dôsledkov povodní v povodí rieky Bodrog. Stratégia bola vypracovaná v spolupráci so Slovenským vodohospodárskym podnikom š.p. Žilina a je súčasťou prípravy Akčného plánu ochrany pred povodňami v povodí rieky Tisy pod vedením Medzinárodnej komisie pre ochranu Dunaja,“ informovala Bartková.
Na konferencii vystúpia aj pracovníci Slovenského vodohospodárskeho podniku, ktorí budú informovať o využívaní máp povodňových rizík a zmiernení dôsledkov povodní. Zástupca ministerstva životného prostredia bude informovať o novom zákone o ochrane pred povodňami.
SITA
Bartková uviedla, že podľa najnovších výskumov klimatických zmien je veľmi pravdepodobné, že období s extrémne vysokými teplotami a intenzívnymi prívalovými zrážkami bude pribúdať. Jedným zo sprievodných javov je častejší výskyt extrémnych povodňových situácií a tiež období sucha. Opatrenia na zadržiavanie vody v krajine majú výrazný pozitívny účinok na bilanciu vody - výskyt povodní i sucha,“ povedala Bartková. Uviedla, že opatrenia môžu byť vykonávané stavebno-technickými zásahmi alebo obnovou prírodných zdrojov, teda revitalizáciou riek, inundačných území, mokradí a lesov. Medzi významné zásahy patrí ochrana a obnova mokradí a prirodzených záplavových území. Schopnosť pôdy viazať vodu totiž závisí od obsahu organických látok. A práve nivné pôdy - zem v zaplavovaných oblastiach, a pôdy, na ktorých sa nachádzajú mokrade, sa vyznačujú vysokým obsahom organických látok. Mokraďové rastliny obsahujú 10 percent sušiny a až 90 percent vody. Podľa odborníkov viacročné porasty mokradí teda viažu niekoľko desiatok litrov vody na štvorcový meter vo forme živej biomasy (tzv. zelená voda). Mokrade a prirodzené záplavové územia sa touto svojou schopnosťou podieľajú na vyrovnávaní odtoku vody a tlmení rýchlosti povodňovej vlny.
Povrchová voda zadržaná v území počas suchých období zároveň dotuje podzemné vody, čím zmierňuje nepriaznivé účinky sucha. To je nesmierne dôležité pre trvalo udržateľné hospodárenie na poľnohospodárskej pôde, v lesoch i na zabezpečenie dostatočnej kvantity podzemných zdrojov pitnej vody. Dôležitá je však aj klimatická funkcia mokradí. Vyparená voda v území s dostatkom vegetácie kondenzuje naspäť, teda cirkuluje, čím sa tlmia výkyvy teplôt.
„Tieto opatrenia, ale aj ďalšie aktivity obsahuje Stratégia na zmiernenie dôsledkov povodní v povodí rieky Bodrog. Stratégia bola vypracovaná v spolupráci so Slovenským vodohospodárskym podnikom š.p. Žilina a je súčasťou prípravy Akčného plánu ochrany pred povodňami v povodí rieky Tisy pod vedením Medzinárodnej komisie pre ochranu Dunaja,“ informovala Bartková.
Na konferencii vystúpia aj pracovníci Slovenského vodohospodárskeho podniku, ktorí budú informovať o využívaní máp povodňových rizík a zmiernení dôsledkov povodní. Zástupca ministerstva životného prostredia bude informovať o novom zákone o ochrane pred povodňami.
SITA