Odborníci: Antibiotiká treba užívať obozretne

Bratislava 5. novembra (TASR) – Hoci spotreba antibiotík u slovenských pacientov klesá, odolnosť voči nim narastá. Najviac antibiotík konzumujú deti a mládež, pričom u detí do deväť rokov je spotreba približne dvojnásobná oproti iným vekovým kategóriám. „Baktérie sú veľmi adaptabilné a začali si vytvárať spôsoby, ako inaktivovať antibiotiká,“ hovorí riaditeľka Odboru zdravotnej politiky Sekcie zdravia Ministerstva zdravotníctva SR Adriána Liptáková.


„Antibiotiká sú potom neúčinné, ale zároveň ničia našu črevnú flóru a výsledkom sú závažné zápalové ochorenia čriev a rôzne alergie,“ upozorňuje. Pri príležitosti Európskeho dňa antibiotík, ktorý je každoročne 18. novembra, odborníci pripomínajú, že antibiotiká treba užívať obozretne.

V roku 2018 lekári predpísali 4,2 milióna receptov a lekárnici vydali 4,8 milióna balení antibiotík. Jeden pacient spotreboval približne 0,9 balenia antibiotík, no na jedno dieťa do deväť rokov pripadlo o niečo menej ako dve spotrebované balenia. „Z detí tak rastú alergici a môžu ich trápiť chronické zápalové ochorenia v neskoršom veku,“ povedala Liptáková.

Pripomenula, že antibiotiká sa používajú výhradne na liečbu baktériových infekcií, ale nedokážu znížiť horúčku či vyliečiť vírusové ochorenia. „Práve v zime sa ich vyskytuje veľa a pri liečbe nepomáhajú antibiotiká, ale to, že mama je s dieťaťom doma, uvarí mu čaj a domáci vývar a minimálne týždeň sa oňho stará,“ doplnila.

Predseda ústrednej komisie pre antiinfekčnú a antibiotickú politiku a prezident Slovenskej spoločnosti infektológov Pavol Jarčuška pripomína, že mnohým ochoreniam sa dnes dá efektívne predchádzať a je to lepšie, ako ich liečiť antibiotikami. Najlepšie je podľa neho nechať sa zaočkovať a prízvukuje, že by bolo vhodné, aby vakcíny boli hradené aj pre dospelú populáciu, a tak sa zvýšila ich dostupnosť. „Máme katastrofálnu preočkovanosť proti chrípke. Tá sa nelieči antibiotikami, ale môže vzniknúť nejaká bakteriálna komplikácia, a potom už sú potrebné,“ vysvetlil. Dôležité je podľa neho tiež dodržiavať štandardy vydané hygienikmi a epidemiológmi, obmedziť pobyt veľkého počtu ľudí v uzavretých priestoroch s klimatizáciou a netreba zabúdať ani na umývanie rúk. „Tiež netlačiť na lekára, aby predpísal antibiotikum a úplne najhoršie je, ak si pacient zoberie nejaké antibiotikum, ktoré nájde otvorené v zásuvke,“ hovorí.

V súčasnosti existujú jednoduché diagnostické testy, napríklad CRP, ktorý z vpichu do bruška prsta zistí, či je infekcia bakteriálna alebo vírusová, teda určí, či pacient potrebuje antibiotickú liečbu. Od 1. januára 2011 mali byť ambulancie všeobecných lekárov povinne vybavené prístrojmi na stanovenie CRP. Toto testovanie v ambulanciách sa však podľa štatistík ešte stále nevyužíva ako bežná vyšetrovacia metóda. V roku 2018 bolo predpísaných 4.219.709 receptov na antibiotiká, zaznamenaných však bolo len 2673 CRP testov vykonaných v deň predpisu receptu. Do tohto počtu sa nezarátali CRP testy, ktoré si pacienti hradili sami.

Najväčší problém spôsobuje rezistencia proti antibiotikám v nemocniciach, najmä na oddeleniach intenzívnej medicíny. „Ak nezačneme antibiotiká používať obozretne, v roku 2050 môže celosvetovo v dôsledku rezistencie proti antibiotikám umrieť až 10 miliónov ľudí,“ upozorňuje Jarčuška. Aj preto vláda SR schválila v januári 2019 Národný plán kontroly infekčných ochorení, v rámci ktorého je v štádiu pripomienkového konania na ministerstve zdravotníctva Štandardný diagnostický a terapeutický postup pre implementáciu antibiotickej politiky. Zavedenie takýchto postupov v ústavných zdravotníckych zariadeniach má znížiť zbytočnú a nevhodnú preskripciu, a tiež morbiditu a mortalitu, spomaliť šírenie antimikrobiálnej rezistencie a viesť k efektívnejšiemu využitiu finančných prostriedkov v zdravotníctve.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR