Odborári prehodnotili politický postoj k bonusu

BRATISLAVA 25.augusta (WEBNOVINY) - Odborári politicky prehodnotili postoj k zamestnaneckému bonusu a presadili zmenu jeho názvu. Hoci ešte začiatkom augusta návrh na zavedenie zamestnaneckého bonusu kritizovali, na pondelkovom rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady zavedenie tejto dávky pre zamestnancov s nízkym príjmom podporili. Trvali však na tom, aby sa zamestnanecký bonus v návrhu novely zákona o dani z príjmov premenoval na zamestnaneckú prémiu. "Požiadali sme ministerstvo financií o stretnutie, na ktorom sme si všetko dovysvetľovali," uviedol pre agentúru SITA prezident Konfederácie odborových zväzov SR Miroslav Gazdík. Po tomto stretnutí a po ubezpečení zo strany ministerstva financií, že zavedenie zamestnaneckej prémie nebude mať vplyv na ďalšie zvyšovanie minimálnej mzdy, odborári podľa Gazdíka svoj pôvodne zamietavý postoj k novej dávke prehodnotili. Návrh na zavedenie dávky pre zamestnancov s nízkym príjmom však podľa šéfa KOZ jej budúcich poberateľov znevýhodňuje z hľadiska sociálneho zabezpečenia, keďže sa zo zamestnaneckej prémie nebudú platiť odvody. "Požiadali sme preto ministerstvo financií, aby sa našlo riešenie, ktoré zabezpečí aspoň minimálne dôchodky," skonštatoval Gazdík. Na zmene názvu zo zamestnaneckého bonusu na zamestnaneckú prémiu KOZ podľa jej šéfa trvala kvôli tomu, že "to evokovalo obavy zo zavádzania Sulíkových bonusov". Spoluautor daňovej reformy a bývalý poradca ministra financií Ivana Mikloša Richard Sulík presadzuje odvodový bonus, ktorý spočíva v nahradení doterajších 70 rôznych sociálnych platieb jednou štátom garantovanou základnou dávkou, ktorú by dostávali občania od narodenia až po smrť bez ohľadu na to, či pracujú alebo sú momentálne nezamestnaní. Odborári ešte začiatkom augusta zavedenie zamestnaneckej prémie pre zamestnancov s nízkym príjmom v takej podobe, ako to navrhlo ministerstvo financií, nepodporovali. "Je to de facto štátna sociálna dávka, ktorou chce štát motivovať ľudí, aby pracovali za nízke mzdy," povedal začiatkom augusta na tlačovej besede viceprezident KOZ Vladimír Mojš. Ako vtedy pokračoval, týmto opatrením by podľa neho zmenila filozofia odmeňovania za prácu. "Zavedenie bonusu má za cieľ podporiť zamestnávanie zamestnancov za minimálnu mzdu alebo nižšiu, čím vytvára priestor pre zmrazovanie minimálnej mzdy," zdôraznil Mojš. Navrhovaný zamestnanecký bonus nie je adresný z hľadiska štruktúry zamestnancov, pričom nie sú preskúmané ani prepojenia a dôsledky na oblasť sociálnych dávok, dodal Mojš. V budúcom roku by mala mesačná zamestnanecká prémia pre ľudí zarábajúcich od polovice minimálnej mzdy po minimálnu mzdu, teda od 4 345 Sk po 8 690 Sk, predstavovať 209 Sk. Pre ľudí so zárobkom nad 8 690 Sk má zamestnanecká prémia postupne klesať, pričom pri dosiahnutí hrubej mzdy v sume 9 960 Sk bude nulová. Zamestnaneckú prémiu si majú zamestnanci s nízkym zárobkom uplatňovať nie mesačne, ale až v ďalšom roku pri ročnom zúčtovaní dane. Prvýkrát by tak mal štát vyplácať zamestnaneckú prémiu až v roku 2010. Nárok na túto prémiu bude mať daňovník len v prípade, že jeho príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na území SR presiahli 6-násobok minimálnej mzdy, pričom tieto príjmy poberal aspoň počas šiestich mesiacov. Ministerstvo financií predpokladá, že si nová forma podpory nízkopríjmových skupín obyvateľstva vyžiada v nasledujúcich rokoch zvýšené nároky na rozpočet verejnej správy. Negatívne dopady na výnos z dane z prímov zo závislej činnosti rezort vyčíslil v roku 2010 na 261 mil. Sk (8,664 mil. €), o rok neskôr na 139 mil. Sk (4,614 mil. €) a v roku 2012 by to malo byť 66 mil. Sk (2,191 mil. €). Keďže výnos z dane z príjmov zo závislej činnosti plynie takmer celý samospráve, najväčšie negatívne dopady navrhovaného opatrenia pocítia obce a vyššie územné celky. V roku 2010 by mal negatívny dopad na rozpočty obcí predstavovať 184 mil. Sk (6,108 mil. ), rozpočty vyšších územných celkov majú mať nižšie príjmy o 61 mil. Sk (2,025 mil. €), pričom dopad na samotný štátny rozpočet by mal byť vo výške 16 mil. Sk (531,1 tis. €).