Odboj a SNP zaradilo Slovensko medzi víťazov, tvrdí Zemko

BRATISLAVA 7. mája (WEBNOVINY) - Slovensko, ktoré bolo počas 2. svetovej vojny satelitným štátom nacistického Nemecka, patrilo ku krajinám víťaznej koalície už pred vypuknutím SNP. Stalo sa tak vďaka zahraničnému odboju a uznaniu Československa spojeneckými protihitlerovskými mocnosťami za spojeneckú krajinu. Povedal v rozhovore pre agentúru SITA historik z Historického ústavu SAV Milan Zemko. Práve v piatok 8. mája si pripomenieme 64. výročie víťazstva nad fašizmom a konca 2. svetovej vojny v Európe. Ako ďalej historik dodal, veľký podiel na tom, že sa Slovensko mohlo zaradiť medzi víťazné štáty má aj Slovenské národné povstanie (SNP) 29. augusta 1944, keď povstalecká armáda bola uznaná ako spojenecká armáda na strane antifašistických (nie však len demokratických) víťazov. Zemko zdôrazňuje, že práve vďaka povstaniu sa po vojne obnovili jeho predvojnové hranice s Maďarskom. Dôsledok vojny bol však aj taký, že sa ČSR spolu s inými východoeurópskymi štátmi ocitla ako satelitný štát v mocenskej sfére Sovietskeho zväzu, a to na vyše 40 rokov, povedal. "Navyše Slovensko sa opäť stalo časťou väčšieho štátneho celku a ako menší partner v podriadenej pozícii, čo naďalej posilňovalo naše tradičné provinčné postavenie aj provinčnú mentalitu," dodal.


Podľa historika vďaka SNP bolo aj hodnotenie Slovákov v inej pozícii. "Hodnotenie Slovákov už nebolo možné zredukovať na označenie za „zradcov republiky“, ktorí vrazili Čechom „kudlu do zad“. Aj tak sa však Prahe výdobytky povstania postupne podarilo zredukovať, čo sa formálne zavŕšilo najprv v Ústave z roku 1948 a potom v Ústave z roku 1960," skonštatoval historik. Ústavný zákon o federácii z roku 1968 bol len čiastočnou a nedostatočnou nápravou česko-slovenských vzťahov na štátoprávnej a politickej úrovni, sústavne deformovaných v povojnových desaťročiach.

Aj napriek tomu že vojnové operácie Slovensko zasiahli až v roku 1944 a najmä v roku 1945, vojna sa našej krajiny dotkla ako každej zúčastnenej či postihnutej krajiny v Európe, vyjadril sa Zemko. "Už predtým sa muselo vojne prispôsobiť slovenské hospodárstvo, slovenskí vojaci sa zúčastnili na vojnových operáciách najprv krátko v Poľsku, podstatne viac v Sovietskom zväze a taktiež v Rumunsku a Taliansku," priblížil. Vojnové udalosti v záverečnej etape vojny podstatne poškodili slovenskú dopravnú infraštruktúru a celé hospodárstvo, a najmä spôsobili straty na ľudských životoch. "Ešte pred vypuknutím vojny bol na Slovensku nastolený totalitný ľudácky režim, ktorý sa za vojny pritvrdil, aj keď sa postupne prejavoval alibizmus v štátnom aparáte a s ním „deravá totalita“. Demoralizujúco na slovenskú spoločnosť pôsobila ani nie tak sama vojna, ako nezdravé „móresy“ režimu, z nich najmä rozhodnutie o mnohostranných postihoch židovského obyvateľstva, označovaných ako arizácia," zdôraznil historik. Tieto kroky ďalej vyústili do deportácií asi dvoch tretín židovských obyvateľov do koncentračných táborov v okupovanom Poľsku už v roku 1942. "Éra slovenského štátu sa stala pre Slovákov akousi mentálnou predprípravou pre budúci totalitný režim už nie v čiernej ale červenej farbe," skonštatoval.

Vojna v Európe sa skončila 8. mája 1945, vo svete až o pár mesiacov neskôr 2. septembra 1945. Rusi však oslavujú víťazstvo nad nacizmom 9. mája. Zemko vysvetlil, že v západných krajinách, a od roku 1990 aj u nás, sa koniec vojny v Európe oslavuje ako pripomenutie si kapitulácie nemeckej armády podpísanej 7. mája vo francúzskom Remeši, ktorá vstúpila do platnosti na druhý deň, teda 8. mája. Sovieti však túto kapituláciu neuznali a žiadali nový podpis kapitulácie za ich účasti. Tá bola podpísaná zástupcami štyroch spojeneckých mocností a Nemecka v Berlíne niekoľko minút po polnoci 9. mája 1945 a ten deň je dodnes pre Rusov dňom víťazstva nad nacistickým Nemeckom. Dlhé desaťročia sa 9. máj spájal aj s oslobodením Prahy Sovietskou armádou a tým so zavŕšením oslobodenia celého Československa, dodal historik.

SITA