Od zhodenia atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki prešlo 71 rokov

Tokio/Atlanta/Sydney 6. augusta (TASR) - Svet si 6. augusta pripomenie 71. výročie zhodenia prvej jadrovej bomby na japonské mesto Hirošima. Dátum zhodenia atómovej bomby na Hirošimu sa stal Svetovým dňom boja za zákaz jadrových zbraní a je známy aj pod názvom Deň Hirošimy. O tri dni neskôr, 9. augusta 1945, americké letectvo bombardovalo jadrovou náložou aj mesto Nagasaki. Ten dátum si svet pripomína ako Deň Nagasaki.

Prezident Spojených štátov amerických (USA) Barack Obama ako prvý úradujúci prezident USA od roku 1945 navštívil 27. mája tohto roka Hirošimu, na ktorú na konci druhej svetovej vojny americké letectvo zhodilo atómovú bombu. Obama v Hirošime hovoril so Sunaom Cuboiom (91) aj s historikom Šigeakim Morim (79), ktorí prežili jadrový útok pred 71 rokmi. S japonským premiérom Šinzóom Abem spoločne položil veniec k Pamätníku mieru v Hirošime a americký politik vyzval na redukciu globálnych zásob jadrových zbraní.



Barack Obama sa nechcel ospravedlniť za amerického prezidenta Harryho Trumana, ktorý rozhodol o zhodení jadrových bômb na mestá Hirošimu a Nagasaki.

Vo veku 93 rokov zomrel 28. júla 2014 v americkej Atlante Theodore Van Kirk, posledný člen posádky bombardéra Enola Gay. Van Kirk bol navigátorom ťažkého bombardéra B-29 Superfortress (Superpevnosť), ktorého prezývka bola Enola Gay. Tieto stroje používalo americké vojenské letectvo v druhej svetovej vojne.



Aj rok 2010 sa v spojitosti s útokmi na japonské mestá viaže s pamätnou udalosťou - úmrtím jediného človeka, ktorý prežil zhodenie jadrových bômb na obe mestá. Cutomu Jamaguči vo veku 94 rokov zomrel 4. januára 2010 na rakovinu žalúdka v Nagasaki. Japonsko v ňom "prišlo o jedného z najdôležitejších svedkov tých čias". Na hrozby jadrových zbraní v roku 2006 upozornil aj na pôde OSN.

Spojené štáty sa v osobe svojho veľvyslanca v Japonsku Johna Roosa v roku 2010 prvýkrát zúčastnili na spomienkovej akcii na obete prvého útoku jadrovými bombami zo 6. augusta 1945 v Hirošime.

Po skončení druhej svetovej vojny v Európe sa americká i britská vláda sústredili na vojenskú situáciu na Ďalekom východe a v Tichomorí. Chceli poraziť Japonsko ešte pred vstupom vtedajšieho Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) do vojny proti nemu, aby si tak zabezpečili rozhodujúci vplyv v oblasti. Na dosiahnutie tohto vojensko-strategického a politického cieľa si zvolili atómovú bombu.

Už v priebehu druhej svetovej vojny sa podarilo v USA realizovať nákladný, tzv. manhattanský projekt, ktorého cieľom bolo zostrojiť atómovú bombu. Prvý pokus s ňou uskutočnili Američania pri Alamogorde v Novom Mexiku 16. júla 1945, deň pred začiatkom Postupimskej konferencie.



Pre americké vládnuce kruhy bola atómová bomba hlavnou zbraňou politického nátlaku v úsilí o svetovládu. Napriek protestom vedcov vydal prezident Harry Truman príkaz na zvrhnutie prvých atómových bômb na dve japonské mestá - Hirošimu a neskôr Nagasaki.

Dňa 6. augusta 1945 o 8.15 h miestneho času nad Hirošimou, prístavným mestom na ostrove Honšu, americké bombardovacie lietadlo B-29 Enola Gay zhodilo na centrum mesta z výšky desiatich kilometrov jadrovú nálož na padáku. Nasledoval oslepujúci záblesk a rozľahol sa výbuch prvej atómovej bomby nazvanej Little Boy, zloženej z uránu U-235 s hmotnosťou štyri tony, dĺžkou päť metrov a silou 20.000 ton TNT.


Nad mestom sa zdvihol oblak zeme, prachu a dymu. Výbuch zničil dve tretiny mesta, v centre Hirošimy zostalo stáť len 20 budov, ktoré boli postavené z betónu. Pri útoku zahynulo 70.000-80.000 ľudí a vyše 100.000 ďalších utrpelo ťažké zranenia. Na následky ožiarenia neskôr zomreli desaťtisíce ľudí a postihnutou ostala ďalšia generácia.

Japonsko niekoľko dní po zhodení atómových bômb kapitulovalo. Tým sa skončila druhá svetová vojna v Ázii.

Na mieste epicentra výbuchu, na Ústrednom námestí v Parku mieru, vybudovali v rokoch 1949-56 pamätný komplex podľa návrhu architekta Kenzóa Tanga. Od roku 1955 sa v Hirošime a Nagasaki každoročne konajú medzinárodné konferencie za zákaz atómových a vodíkových zbraní. V septembri 1956 bola otvorená nemocnica pre obete bombardovania vo štvrti Sendamati. V auguste 1964 Svetová rada mieru udelila Hirošime ako prvému mestu na svete zlatú medailu Joliota Curieho.

V deň zvrhnutia bomby sa v Japonsku i na celom svete konajú protesty odporcov nukleárneho zbrojenia.

Deň Hirošimy je viac ako len pohľad na nukleárny priemysel, je to deň proti vojne a za mier. V súčasnosti vlastnia rôzne atómové zbrane viaceré krajiny, čím sa riziko vzniku jadrovej vojny stalo oveľa väčším.








Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR