|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Streda 25.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Dnes je 1. Sviatok vianočný
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
19. septembra 2016
Od založenia prvej Slovenskej národnej rady prešlo 168 rokov
Múzeum SNR v Myjave
Zdieľať
Múzeum SNR v Myjave Foto: TASR
Bratislava 19. septembra (TASR) - Od založenia Slovenskej národnej rady (SNR) v pondelok 19. septembra prejde 168 rokov. V kalendári sviatkov sa 19. september radí medzi pamätné dni Slovenskej republiky (SR). Počas krátkej existencie SNR dôstojne reprezentovala slovenský národ v boji za samourčenie, svojbytnosť, za kodifikáciu štátneho jazyka, za duchovnú aj materiálnu obrodu, ako aj v jeho úsilí o štátoprávne usporiadanie.Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) vyhlásili zákonom č. 241 z roku 1993 Deň vzniku SNR za pamätný deň SR.
TASR pri príležitosti nadchádzajúceho pamätného dňa prináša materiál o vzniku SNR.
V júli revolučného roku 1848 poprední predstavitelia slovenského národnopolitického hnutia začali pripravovať prvé ozbrojené povstanie Slovákov. Koncom augusta a začiatkom septembra sa všetci jeho hlavní organizátori stretli vo Viedni. V novovznikajúcom zbore dobrovoľníkov, ktorý mal tvoriť jadro povstaleckých ozbrojených síl, boli okrem Slovákov aj príslušníci iných národov. Spomedzi nich najväčšiu skupinu predstavovali študenti z Čiech a Moravy, ktorých charakterizovala príkladná disciplína a spoľahlivosť.
Nová expozícia Múzea Slovenských národných rád v Myjave približuje návštevníkom významné historické udalosti spred 150-tich rokov ako i ďalšie významné udalosti pomocou scenografickýchj riešení. Tieto sú doplnené audiovizuálnou a multimediálnou technikou.Foto: Štefan Puškáš/TASR, 27.9.1998, Myjava Foto: TASR
Ústredím národnooslobodzovacieho boja sa stala Slovenská národná rada (SNR) ako vôbec prvý národnopolitický orgán Slovákov. SNR verejne vystupovala už od začiatku septembra 1848, hoci ešte nebola oficiálne ustanovená. Známe sú vyhlásenia členov SNR spred 15. septembra k obyvateľstvu Viedne, Bratislavy, uhorským Rusínom, českým, moravským, slovenským, talianskym i rumunským vojakom.
Okolo 15. septembra sa SNR obrátila s výzvami k Slovákom a slovenským kňazom aj učiteľom. Požiadala ich, aby podľa vzoru Chorvátov a Srbov povstali proti maďarskej nadvláde za slobodu v rámci rakúskej ríše. Kňazi a učitelia sa mali v boji postaviť na čelo národa.
Oficiálne bola SNR ustanovená 16. septembra vo Viedni na zhromaždení približne 200 organizátorov povstania a príslušníkov zboru. Prítomní, až na dvoch, uznali SNR ako dočasnú najvyššiu slovenskú politickú a vojenskú reprezentáciu a zložili prísahu. Politickými predstaviteľmi SNR boli Jozef Miloslav Hurban, Ľudovít Štúr a Michal Miloslav Hodža. Za jej vojenských členov zvolili Bedřicha Bloudka, ktorý sa stal vojenským veliteľom zboru, a Františka Zacha, náčelníka štábu. Tajomníkmi SNR boli Bohuš Nosák a Daniel Jaroslav Bórik. Českí vojenskí velitelia sa podriadili politickému vedeniu SNR.
Dobrovoľnícky zbor opustil Viedeň 17. septembra. Pozostával asi z 300 mužov, pričom Slováci v ňom tvorili menšinu. Pri prechode moravských hraníc zbor posilnilo asi 150 ďalších mužov. Na Slovensko ozbrojená jednotka dorazila 18. septembra. Pridávali sa k nej miestni obyvatelia, čím sa zbor rozrástol na niekoľko tisíc mužov.
V Myjave na verejnom zhromaždení 19. septembra 1848 SNR vypovedala poslušnosť maďarskej vláde a jej miestnym vrchnostiam a vyzvala slovenský ľud na celonárodné povstanie. Prvá SNR zasadala v dome Anny Koléniovej, na ktorom viala slovenská zástava.
Dobrovoľníkom sa podarilo odzbrojovať postupne vojenské posádky. V oslobodených oblastiach dala SNR na zhromaždeniach ľudu voliť revolučné miestne slovenské orgány, ktoré jej zložili prísahu vernosti.
Po bojoch pri Poriadí 28. septembra 1848 povstalecké jednotky ustúpili za hranice. Na Morave ich odzbrojili cisárski vojaci. Keď v rakúskych politických a vojenských kruhoch nadobudli prevahu kontrarevolučné sily, činnosť SNR bola čoraz obmedzenejšia, až na jeseň 1849 zanikla.
Pri príležitosti 160. výročia vzniku SNR vyhlásili poslanci NR SR v januári rok 2008 za Rok Prvej SNR. Vyhlásením zo 17. septembra 2008 si poslanci NR SR pripomenuli 160. výročie založenia SNR. Konštatovali v ňom, že Prvá SNR položila základy slovenského parlamentarizmu a demokracie, čím prispela k emancipácii slovenského národa a že národné povedomie, úcta k vlastným dejinám a budovanie historických tradícií predstavujú základný predpoklad rozvíjania národnej aj štátnej identity. K nej patrí aj rešpektovanie iných národov, príslušníkov národnostných menšín i demokratických hodnôt. Zo 137 prítomných hlasovalo za vyhlásenie 118 poslancov, 19 poslanci vtedajšieho klubu SMK nehlasovali.
Ústredím národnooslobodzovacieho boja sa stala Slovenská národná rada (SNR) ako vôbec prvý národnopolitický orgán Slovákov. SNR verejne vystupovala už od začiatku septembra 1848, hoci ešte nebola oficiálne ustanovená. Známe sú vyhlásenia členov SNR spred 15. septembra k obyvateľstvu Viedne, Bratislavy, uhorským Rusínom, českým, moravským, slovenským, talianskym i rumunským vojakom.
Okolo 15. septembra sa SNR obrátila s výzvami k Slovákom a slovenským kňazom aj učiteľom. Požiadala ich, aby podľa vzoru Chorvátov a Srbov povstali proti maďarskej nadvláde za slobodu v rámci rakúskej ríše. Kňazi a učitelia sa mali v boji postaviť na čelo národa.
Oficiálne bola SNR ustanovená 16. septembra vo Viedni na zhromaždení približne 200 organizátorov povstania a príslušníkov zboru. Prítomní, až na dvoch, uznali SNR ako dočasnú najvyššiu slovenskú politickú a vojenskú reprezentáciu a zložili prísahu. Politickými predstaviteľmi SNR boli Jozef Miloslav Hurban, Ľudovít Štúr a Michal Miloslav Hodža. Za jej vojenských členov zvolili Bedřicha Bloudka, ktorý sa stal vojenským veliteľom zboru, a Františka Zacha, náčelníka štábu. Tajomníkmi SNR boli Bohuš Nosák a Daniel Jaroslav Bórik. Českí vojenskí velitelia sa podriadili politickému vedeniu SNR.
V roku 1817 sa narodil evanjelický kňaz, organizátor slovenského národného hnutia, vydavateľ Slovenských pohľadov, spoluzakladateľ Tatrína, historik, publicista, básnik a spisovateľ JOZEF MILOSLAV HURBAN, vodca Slovenskej národnej rady (SNR) v revolučných rokoch 1848-1849 a jeden z tzv. otcov modernej slovenčiny. Zomrel 21.2.1888. Foto: TASR
Dobrovoľnícky zbor opustil Viedeň 17. septembra. Pozostával asi z 300 mužov, pričom Slováci v ňom tvorili menšinu. Pri prechode moravských hraníc zbor posilnilo asi 150 ďalších mužov. Na Slovensko ozbrojená jednotka dorazila 18. septembra. Pridávali sa k nej miestni obyvatelia, čím sa zbor rozrástol na niekoľko tisíc mužov.
V Myjave na verejnom zhromaždení 19. septembra 1848 SNR vypovedala poslušnosť maďarskej vláde a jej miestnym vrchnostiam a vyzvala slovenský ľud na celonárodné povstanie. Prvá SNR zasadala v dome Anny Koléniovej, na ktorom viala slovenská zástava.
Dobrovoľníkom sa podarilo odzbrojovať postupne vojenské posádky. V oslobodených oblastiach dala SNR na zhromaždeniach ľudu voliť revolučné miestne slovenské orgány, ktoré jej zložili prísahu vernosti.
Trojica hercov v kostýmoch Hodžu, Hurbana a Štúra sa vezie na koči v sprievode počas osláv 160. výročia založenia prvej Slovenskej národnej rady 19. septembra 2008 v Myjave. FOTO TASR - Radovan Stoklasa *** Local Caption *** politika 160. výročie založenie Slovenská národná rada politici revolučné roky 1848 -1849 Jozef Miloslav Hurbana Michal Miloslav Hodža Ľudovít Štúr slovenská história SNR politický orgán národné požiadavky Slovákov prvé zasadnutie Myjava oslava Foto: TASR
Po bojoch pri Poriadí 28. septembra 1848 povstalecké jednotky ustúpili za hranice. Na Morave ich odzbrojili cisárski vojaci. Keď v rakúskych politických a vojenských kruhoch nadobudli prevahu kontrarevolučné sily, činnosť SNR bola čoraz obmedzenejšia, až na jeseň 1849 zanikla.
Pri príležitosti 160. výročia vzniku SNR vyhlásili poslanci NR SR v januári rok 2008 za Rok Prvej SNR. Vyhlásením zo 17. septembra 2008 si poslanci NR SR pripomenuli 160. výročie založenia SNR. Konštatovali v ňom, že Prvá SNR položila základy slovenského parlamentarizmu a demokracie, čím prispela k emancipácii slovenského národa a že národné povedomie, úcta k vlastným dejinám a budovanie historických tradícií predstavujú základný predpoklad rozvíjania národnej aj štátnej identity. K nej patrí aj rešpektovanie iných národov, príslušníkov národnostných menšín i demokratických hodnôt. Zo 137 prítomných hlasovalo za vyhlásenie 118 poslancov, 19 poslanci vtedajšieho klubu SMK nehlasovali.