Od vzniku Slovenskej národnej strany uplynulo 145 rokov

TASR pri tejto príležitosti prináša profil tejto najstaršej na Slovensku pôsobiacej politickej strany:

Slovenská národná strana (SNS) je najstarším politickým subjektom na Slovensku. Jej vznik sa viaže k dátumu 6. jún 1871, kedy sa v Martine pri príležitosti 10. výročia Memoranda národa slovenského (1861) z podnetu Viliama Paulinyho-Tótha uskutočnila konferencia, na ktorej sa zišli popredné osobnosti vtedajšieho slovenského národného hnutia. Na konferencii sa stretli stúpenci Starej školy slovenskej a pokračovatelia štúrovskej ideovej línie. Delegáti konferencie rozhodli, že Slováci sa zúčastnia na voľbách (12.6. až 12.7.1871) do uhorského snemu so samostatnou politickou stranou a s vlastnými kandidátmi. Konferencia znamenala faktické vytvorenie strany, ktorá dostala názov Slovenská národná strana (SNS). Do roku 1918 bola jedinou slovenskou politickou stranou. Prvým predsedom SNS až do roku 1875 bol Viliam Pauliny-Tóth a tlačovým orgánom boli Národné noviny. SNS sa stala historicky prvým politickým predstaviteľom Slovákov vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku.

Od roku 1878 do začiatku 20. storočia prešla SNS na protest proti narastúcej maďarizácii v Uhorsku do politickej pasivity. Až vo voľbách do uhorského snemu v roku 1901 sa SNS podarilo získať štyri poslanecké kreslá a v roku 1906 počet poslancov za SNS vzrástol na sedem.

Politická aktivita SNS zo začiatku minulého storočia vyústila v roku 1911 do odovzdania dôležitých požiadaviek uhorskej vláde. SNS žiadala dodržiavanie národnostného zákona z roku 1868, uplatnenie slovenského jazyka pri vyučovaní v školách a navrátenie majetku Matice slovenskej (MS). Po odmietnutí požiadaviek predstavitelia SNS prehĺbili spoluprácu s predstaviteľmi českého politického života a oživili myšlienku slovensko–českej spolupráce. Táto spolupráca vyústila do snahy vytvoriť spoločný štát s Čechmi, čo sa podarilo a 28. októbra 1918 vznikla prvá (1918-1938) Československá republika (ČSR).

Po roku 1920 SNS svoj program rozšírila aj na sociálne a hospodárske problémy Slovenska a na potrebu rovnováhy medzi Slovenskom a Českom v rámci ČSR. Začala spolupracovať so Slovenskou ľudovou stranou - SĽS (od roku 1925 Hlinkova slovenská ľudová strana - HSĽS), s ktorou sa zameriavala na autonomistické požiadavky Slovenska. V decembri 1938 sa zlúčila SNS s HSĽS a po roku 1945 až do roku 1989 bola je činnosť zakázaná.

Okrem Viliama Paulinyho-Tótha boli významnými predsedami SNS aj napríklad Matúš Dula (1914–1918) či Martin Rázus (1929-1937).

K znovuobnoveniu činnosti SNS ako národne orientovanej, konzervatívnej, stredopravej strany došlo v decembri 1989. Ministerstvo vnútra SR ju zaregistrovalo 7. marca 1990.

Ustanovujúci snem znovuobnovenej SNS sa uskutočnil 19. mája 1990. Predsedom strany sa stal Víťazoslav Moric. V marci 1991 ho na tomto poste vystriedal Jozef Prokeš. V októbri 1992 za nového predsedu SNS zvolili Ľudovíta Černáka, toho vo februári 1994 vystriedal Ján Slota. V období nezhôd vo vedení SNS v roku 1999 Jána Slotu z funkcie predsedu SNS odvolali. Na čele strany ho nahradila Anna Malíková (od roku 2001 Belousovová). Slota na protest založil novú stranu s názvom Pravá slovenská národná strana (P-SNS) a stal sa jej predsedom. SNS opäť menila svojho predsedu v máji 2003, stal sa ním Peter Súlovský. Ešte v tom istom mesiaci (31. mája) sa konal zlučovací snem P-SNS a SNS, na ktorom za predsedu strany zvolili opäť Jána Slotu, prvou podpredsedníčkou sa stala Anna Belousovová. Od októbra 2012 je predsedom Slovenskej národnej strany Andrej Danko.

V parlamentných voľbách v roku 1990 získala SNS 14,7 percenta hlasov a mandát 22 poslancov v Slovenskej národnej rade (SNR). V roku 1992 sa stala súčasťou vládnej koalície s Hnutím za demokratické Slovensko (HZDS). Vo voľbách získala 5,4 percenta hlasov a mandát 15 parlamentných poslancov. Vo vláde získala posty podpredsedu vlády, ministra hospodárstva a ministra školstva.

V predčasných parlamentných voľbách na jeseň 1994 získala SNS 5,4 percenta hlasov a v Národnej rade (NR) SR získala deväť poslaneckých kresiel. Vytvorila vládnu koalíciu s HZDS a Združením robotníkov Slovenska (ZRS). Vo vláde získala post ministra obrany a ministra školstva.

Nasledujúce volebné obdobie bola SNS opozičnou parlamentnou stranou, keď vo voľbách v roku 1998 získala 9,7 percenta platných hlasov. V NR SR mala 14 poslancov.

Parlamentné voľby v roku 2002 boli pre SNS neúspešné. Národniari získali 3,32 percenta voličských hlasov a do parlamentu sa nedostali.

Po parlamentných voľbách v roku 2006 sa SNS opäť dostala do NR SR s počtom 11,73 percenta hlasov a získala 20 poslaneckých kresiel. Vytvorila vládnu koalíciu so Smerom-SD a ĽS-HZDS. Vo vláde SR jej pripadli tri posty.

Vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v roku 2009 získala SNS 5,55 percenta hlasov. Jej zástupcom v EP sa stal Jaroslav Paška.

V júnových parlamentných voľbách 2010 získala SNS 5,08 percenta hlasov voličov a v parlamente mala deväť poslancov. Stala sa opozičnou stranou. Vo februári 2011 vylúčilo Predsedníctvo SNS zo strany bývalú predsedníčku a prvú podpredsedníčku SNS Annu Belousovovú. Tá následne ohlásila v máji 2011 už ako nezávislá poslankyňa založenie novej politickej strany Národ a spravodlivosť (NaS).

Po neúspechu národniarov v predčasných parlamentných voľbách v marci 2012 sa Ján Slota rozhodol, že sa o predsednícku funkciu v SNS nebude uchádzať. SNS sa so ziskom 4,55 percenta nedostala do NR SR. V októbri 2012 sa novým predsedom strany stal Andrej Danko. Dlhoročného lídra národniarov Jána Slotu zvolili delegáti 18. snemu za čestného predsedu. Napokon ho zo strany 24. apríla 2013 vylúčili. Dôvodom bol výsledok disciplinárneho konania pre nehospodárne nakladanie s majetkom SNS. Do strany sa po desiatich rokoch v septembri 2014 vrátil bývalý poslanec a zakladateľ strany Anton Hrnko.

Predseda strany Andrej Danko doviedol SNS po parlamentných voľbách 5. marca 2016 opäť do NR SR a aj do vládnej koalície so stranami Smer-SD, Most-Híd a #Sieť. Danko sa stal predsedom NR SR a SNS vo vláde získala tri rezorty - ministerstvo obrany, ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu a ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.