Od únosu Michala Kováča mladšieho do Rakúska ubehlo dvadsať rokov

11. novembra 1994 - Vydal Interpol medzinárodný zatykač na Michala Kováča ml. v súvislosti s tzv. kauzou Technopol.  

7. marca 1995 - Slovenský denník Slovenská Republika informoval o vydaní zatykača na syna slovenského prominenta Michala Kováča ml., obvineného v Nemecku z účasti na podvode presahujúcom dva milióny dolárov.  

31. augusta 1995 - Neznámi páchatelia na dvoch autách so slovenskými štátnymi poznávacími značkami násilne a protiprávne zavliekli Michala Kováča ml. do cudziny. Ôsmi muži zastavili jeho auto neďaleko Svätého Jura pri Bratislave, kde býval. Členovia posádok áut ho vyvliekli z auta a ohrozovali ho pištoľou. Potom mu nasadili masku, dali mu elektrické šoky a násilím doňho vliali fľašu whisky. Syn slovenského prezidenta sa prebral pred policajnou stanicou v rakúskom Hainburgu. Na základe telefonátu zo Slovenska ho tam našla rakúska polícia a previezla ho do nemocnice. Po krátkom pobyte v nemocnici Michala Kováča ml. zadržali v súvislosti s medzinárodným zatykačom Interpolu, ktorý na neho vydali v Nemecku.  

1. septembra 1995 - Michal Kováč ml. bol prevezený do vyšetrovacej väzby vo Viedni.  

2. septembra 1995 - Prezident SR Michal Kováč požiadal ministra zahraničných vecí SR Juraja Schenka, aby požiadal Rakúsko o vydanie jeho syna.  

5. septembra 1995 - Premiér Vladimír Mečiar zdôraznil, že zo strany vlády nie sú právne dôvody na to, aby žiadali rakúske orgány o vydanie Michala Kováča ml.  

20. februára 1996 - Vyšší krajinský súd vo Viedni rozhodol, že Michal Kováč ml. nebude z Rakúska vydaný mníchovskej prokuratúre a môže sa vrátiť na Slovensko.  

23. februára 1996 - M. Kováč ml. sa po takmer polroku vrátil na Slovensko.

29. apríla 1996 - V Bratislave pri nevyjasnenom výbuchu auta BMW 320 Tourist na propán-butánový pohon zahynul jeho vodič Róbert Remiáš, policajný dôstojník a blízky priateľ bývalého príslušníka SIS Oskara F., zdržiavajúceho sa vtedy v zahraničí a zapleteného do kauzy únosu Michala Kováča ml. Z návodu na vraždu neskôr obvinili Ivana Lexu.  

12. decembra 1997 - Prezident SR Michal Kováč udelil svojmu synovi milosť, na základe ktorej bolo trestné stíhanie voči nemu v SR zastavené.

3. februára 1998 - Michal Kováč ml. bol na základe medzinárodného zatykača zadržaný českou políciou na hraničnom priechode s Nemeckou spolkovou republikou (NSR) Rozvadov-Waidhaus, keď chcel vycestovať do Nemecka, aby mohol v kauze Technopol vypovedať pred nemeckými trestnými orgánmi.

12. februára 1998 - Začal sa na krajinskom súde v Mníchove pred 6. trestnou komorou dlho očakávaný súdny proces v podvodnej kauze na slovenskom Technopole s hlavným aktérom Rudolfom van der Werffom.   

3. marca 1998 - Vtedajší premiér SR Vladimír Mečiar vyhlásil v zastúpení prezidenta SR rozhodnutie o amnestii vzťahujúce sa aj na trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča ml. do cudziny. Mečiar nariadil, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné konanie pre podozrenie z týchto trestných činov.  

5. apríla 1998 - Na základe rozhodnutia sudcu Štvrtej Trestnej komory Krajinského súdu Mníchov sa Michal Kováč ml. vrátil z Nemecka na Slovensko. Sudca vyhovel žiadosti jeho nemeckého advokáta i štátneho prokurátora o zrušenie povinnosti odovzdania pasu a žiadosti o vycestovanie z územia Nemecka.   

8. decembra 1998 - Po parlamentných voľbách v SR nový premiér a zastupujúci prezident Slovenskej republiky Mikuláš Dzurinda podpísal Rozhodnutie o amnestii. Vypustením niektorých článkov z rozhodnutí o amnestii, ktoré udelil jeho predchodca a zastupujúci prezident Vladimír Mečiar 3. marca a 7. júla 1998, umožnil Mikuláš Dzurinda svojím rozhodnutím konať v kauzách Zmarené referendum a Únos občana Michala Kováča ml.  

4. februára 1999 - Po potvrdenom doručení rozhodnutia účastníkom konania Ústavného súdu SR zverejnil jeho výsledok. Ústavný súd rozhodol, že žiadnu amnestiu nemožno ani zrušiť ani zmeniť.  

9. apríla 1999 - Národná rada SR hlasovaním rozhodla, že vydáva poslanca HZDS Ivana Lexu na trestné stíhanie, čím bol zbavený imunity.

15. apríla 1999 - NR SR návrhu vyšetrovateľa vyhovela. Ivan Lexa bol na základe návrhu prokurátora vzatý do vyšetrovacej väzby.  

19. júla 1999 - Po 95 dňoch Ivana Lexu prepustili.

26. februára 2000 - Kauza Technopol sa pre Michala Kováča ml. definitívne skončila. Štvrtá Trestná komora Krajinského súdu Mníchov pod vedením predsedajúceho sudcu Hansa Schmida rozhodnutím z 23. februára 2000 s konečnou platnosťou zastavila šesť rokov trvajúce konanie voči M. Kováčovi ml. Dôvodom bola skutočnosť, že súd dospel k názoru, že sa nedá očakávať Kováčovo odsúdenie.  

5. júna 2002 - Krajský súd v Bratislave potvrdil zastavenie trestného stíhania bývalého riaditeľa SIS Ivana L. a spoločníkov v kauze zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny.  

14. júla 2002 - Polícia v Juhoafrickej republike zadržala poslanca a bývalého riaditeľa SIS Ivana Lexu.

20. decembra 2002 - Najvyšší súd (NS) SR na neverejnom zasadnutí zamietol sťažnosť Generálnej prokuratúry SR proti zastaveniu trestného stíhania v kauze zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny. Senát NS SR konštatoval, že prípad podlieha amnestii expremiéra Vladimíra Mečiara z roku 1998. Vychádzal pritom z predchádzajúcich rozhodnutí Ústavného súdu SR. Rozhodnutie NS SR je právoplatné a nie je možné proti nemu podať odvolanie.

13. júna 2011 – Bývalý prezident SR Michal Kováč prehral spor s Ivanom Lexom. Podľa bratislavského okresného súdu sa mal bývalému šéfovi SIS písomne ospravedlniť za výroky o tom, že stojí za zvlečením jeho syna do Rakúska. Exprezident sa voči rozsudku odvolal. V predmetnej veci odvolací Krajský súd v Bratislave rozhodol dňa 20.6.2012 a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

30. októbra 2012 – Rozhodnutie Ústavného súdu SR: Bývalý prezident SR Michal Kováč podľa ústavného súdu nesmie Ivana Lexu viniť z únosu svojho syna, ani keby to bola pravda. "Ospravedlňujem sa Vám týmto listom za výroky, ktorými som urážal a kriminalizoval Vašu osobu", musí podľa právoplatného rozsudku napísať Michal Kováč niekdajšiemu šéfovi SIS Lexovi a zaplatiť mu 3319 eur. Ústavný súd navyše odmietol Kováčovu sťažnosť proti verdiktu ako "neprípustnú".