Od úmrtia spisovateľa Ladislava Ťažkého uplynie päť rokov

Bratislava 20. januára (TASR) - Prozaik, dramatik a scenárista Ladislav Ťažký patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti povojnovej generácie slovenských spisovateľov. V stredu 20. januára uplynie od jeho úmrtia päť rokov.


Ťažký písal o tom, k čomu ho nútila jeho morálka. Na osobnej skúsenosti z druhej svetovej vojny v dielach vypovedal o neľudskej podobe vojny, správaní a konaní človeka na frontoch, v zajateckom tábore, ale aj v povojnovom období a v mierovom živote. Jeho tvorba pozná bolesť, tragickosť, zúfalstvo, osamotenosť, ale nepodlieha cynizmu a pesimizmu. Svojimi vojnovými prózami priniesol do literatúry autentickosť a emotívne obrazy bez pátosu.

Ako národne cítiaci literát bol pre väčšinu novín a časopisov neprijateľný aj po roku 1989, ale zákaz publikovať ho na dvadsať rokov postihol po roku 1970.

Ladislav Ťažký sa narodil 19. septembra 1924 v Čiernom Balogu. Vo Vojenskom zemepisnom ústave sa vyučil za kartografa. V roku 1943 bol odvelený na východný front ako mapár. O rok neskôr ho pri úteku v Rumunsku zajali Nemci, z internačného tábora ušiel. Opäť ho chytili v Maďarsku, väznili ho v Sátoraljaújhely a Košiciach, nakoniec ho previezli do zajateckého tábora v rakúskom Kaisersteinbrucku. Pomáhal pri obnove zbombardovanej Viedne v Rakúsku. Po vojne pracoval krátko ako technický kreslič v Košiciach, bol sociálnym referentom na Okresnom národnom výbore (ONV) v Brezne (1946-1948). V roku 1952 absolvoval štúdium na Vysokej škole politických a hospodárskych vied v českej Prahe, v rokoch 1952-1958 pracoval na oddelení kultúry Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska (ÚV KSS) v Bratislave a v roku 1962 ukončil vedeckú ašpirantúru na Inštitúte spoločenských vied pri Ústrednom výbore Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) v Prahe. Istý čas sa venoval vlastnej tvorbe, v rokoch 1967-1968 pracoval v denníku Smena.

Za verejné odsúdenie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste roku 1968 a odmietanie čistiek vo verejnom živote, ktoré nasledovali, bol v roku 1970 vylúčený z KSS a zo Zväzu slovenských spisovateľov. V rokoch 1972-1979 pracoval v Ústredí ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV). Od roku 1979 pracoval v rôznych podnikoch a s pomocou Slovenského literárneho fondu sa venoval aj tvorbe. V roku 1984 odišiel do dôchodku a venoval sa výlučne písaniu.

Do literatúry vstúpil Ladislav Ťažký v polovici 50. rokov 20. storočia. V časopisoch publikoval fejtóny a poviedky. Debutoval zbierkami poviedok Vojenský zbeh, Hosť majstra Čerta a Jánošíkova slza (1962). Nasledoval román Amenmária. Samí dobrí vojaci (1964), zbierka poviedok Dunajské hroby (1964), zbierka noviel Kŕdeľ divých Adamov (1965), dráma Hriešnica žaluje tmu (1966), novela V páse zlomená (1968), román Pivnica plná vlkov (1969), spomienková kniha Ozvena svedomia (1969, kniha bola skartovaná), súbor noviel Pochoval som ho nahého (1970), román Evanjelium čatára Matúša I. a II. (1979), povesť Jánošíkova slza (1983), krátke prózy Márie a Magdalény (1983), román Aj v nebi je lúka (1986), román Pred potopou (1988), poviedky pre mládež Smrť obchádza štadióny (1990), román Kto zabil Ábela? (1991), Fantastická Faidra (1991), román Dvanásť zlatých monarchov (1992), román Maršalova dcéra (1993), cestopis Očami pútnika (1997), romány Zjavenie Sabíny (1997), Ľudia nie sú anjeli (1998), novela Vystúpila z obrazu (1998), Útek z Neresnice (1999), dvojnovela Krásna zlatá beštia (2000), eseje Amor anti moloch (2001), Slzy neplačú (2002), povesti V kráľovstve zelenej bohyne (2004), román Porazení víťazi (2009), román Lovci ľudských tvárí (2010) a i.

Písal rozhlasové, televízne a filmové scenáre. Režisér Juraj Jakubisko nakrútil v roku 1968 filmový triptych Zbehovia a pútnici, k jeho častiam Zbehovia a Dominika napísal scenáre Ťažký.

Za svoje diela získal Ladislav Ťažký niekoľko ocenení: Cenu Zväzu slovenských spisovateľov (1965), Cenu ministerstva národnej obrany (1966), Štátnu cenu Klementa Gottwalda (1968), Cenu Nadácie Matice slovenskej (1994), Cenu Jozefa Cígera Hronského (1994), Rad Ľudovíta Štúra (1995), Čestný doktorát Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre (2004).

Bol čestným predsedom Spolku slovenských spisovateľov, člen Predsedníctva Matice slovenskej, externý poradca prezidenta SR Rudolfa Schustera, pôsobil v organizáciách Združenie slovenskej inteligencie Korene a Slovakia plus. Bol čestným občanom Čierneho Balogu, Klížskeho Hradišťa, Šoporne a Brezna.

Ladislav Ťažký zomrel 20. januára 2011 v Bratislave vo veku 86 rokov. Pochovaný je v obci Veľký Klíž, časť Klížske Hradište (okres Partizánske).

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR