|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 23.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Nadežda
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
29. júna 2006
Od soboty začne platiť zákon o Národnom jadrovom fonde
V sobotu 1. júla tohto roku nadobudne účinnosť zákon o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi. Podľa tohto ...
Zdieľať
BRATISLAVA 29. júna (WEBNOVINY) - V sobotu 1. júla tohto roku nadobudne účinnosť zákon o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi. Podľa tohto zákona by mali odberatelia elektrickej energie na likvidáciu jadrovoenergetických zariadení (JEZ) a na nakladanie s vyhoreným jadrovým palivom platiť v konečnej cene za elektrinu najviac 0,05 Sk na jednu kilowatthodinu (kWh). Celková suma týchto odvodov od odberateľov a koncových spotrebiteľov elektriny neprekročí podľa zákona sumu 850 mil. Sk ročne.
Prijatím tohto zákona, ktorý schválila národná rada SR v marci, sa podľa ministra hospodárstva Jirka Malchárka nezvýši cena elektriny, pretože poplatky na likvidáciu jadra sú už zahrnuté v regulačnom rámci. Zákon tak podľa neho nemá negatívny dopad na spotrebiteľa. Koneční spotrebitelia touto úhradou, ktorá neprekročí v rámci mixu dodanej elektriny 1 % z predajnej ceny elektriny, postupne vysporiadajú deficit finančných prostriedkov v objeme približne 15 mld. Sk nevyhnutných na spomínané činnosti. Odberatelia by mali túto úhradu odvádzať počas 20 rokov od nadobudnutia účinnosti zákona. V minulom roku sa zrušili tzv. systémové poplatky, ktorých podiel na konečnej predajnej cene elektriny predstavoval viac ako 5 % z ceny elektriny.
Finančné prostriedky v jadrovom fonde budú súčasťou verejných financií a budú tvorené minimálne v rovnakej výške ako doteraz, t. j. približne v sume 2,6 mld. Sk za rok. Na jadrový fond majú okrem odberateľov elektrickej energie prispievať aj prevádzkovatelia jadrových zariadení z povinných príspevkov, a to v závislosti od inštalovaného elektrického výkonu ich jadrových zariadení a tiež od množstva predanej elektrickej energie vyrobenej v jadrových zariadeniach. Prevádzkovateľ jadrového zariadenia by mal podľa zákona zaplatiť na jadrový účet 350 tis. Sk ročne za každý megawatt inštalovaného elektrického výkonu jadrového zariadenia a príspevok vo výške 5,95 % z predajnej ceny elektrickej energie vyrobenej v jadrovom zariadení za uplynulý rok. Podrobnosti o spôsobe výberu a platenia povinného príspevku na jadrový účet ustanoví vláda nariadením.
Predsedom rady správcov Národného jadrového fondu bude Ľuboš Ševčík, ktorého vláda na návrh ministerstva hospodárstva schválila začiatkom júna. Za podpredsedov Národného jadrového fondu schválil kabinet Igora Masára a Rudolfa Hronkoviča. Jadrový fond bude mať ešte štyroch správcov podúčtov Miroslava Száraza, Daniela Mihoka, Jozefa Maudryho a Ladislava Sellyeia.
SITA