Od prvej záchrannej akcie s použitím vrtuľníka uplynulo 50 rokov

Vysoké Tatry 24. septembra (TASR) – Dnes uplynulo presne 50 rokov od vtedy, čo vo Vysokých Tatrách pri záchrannej akcii použili vrtuľník. V Zlomiskovej štrbine pod Gerlachovským štítom sa 24. septembra 1965 stal vážny úraz, pri ktorom padajúca skala zasiahla juhoslovanskú horolezkyňu Zvjezdanu Gregorinu. Tá utrpela život ohrozujúce zranenia a čas bol pri jej záchrane veľmi dôležitý. „Keď som počul, čo sa stalo, tak si hovorím, že nie je čas volať do Prahy nadriadeným. Vzal som to na svoje tričko, šli sme do rizika, pretože to pred nami v takej výške a v takom teréne nikto nerobil. Vybral som si len päť ľudí s tým, že keď poletíme naspäť, pôjde so mnou už len jeden, pretože som nechcel zbytočne riskovať život ďalších ľudí,“ priblížil svoje rozhodnutie pilot, ktorý vtedy vrtuľníku velil, František Červíček.


Spolu s ním a dvoma členmi posádky Emilom Flégrom a Karlom Jiříkom nasadli na palubu vrtuľníka MI-4 aj piati horskí záchranári Pavol Vavro, Ivan Gálfy, Stanislav Samuhel, Ivan Urbanovič a Arpád Szabó. Helikoptéra ich vyviezla do Zlomiskovej doliny, pristáli v nadmorskej výške asi 1825 metrov na mieste, ktoré im na Zlomiskovej rovni vyznačila skupina dobrovoľných záchranárov z chaty pri Popradskom plese vedená chatárom Miroslavom Jílkom. Po pristátí záchrancovia spoločne vystúpili cez Železnú kotlinku až k zranenej horolezkyni, ktorú ošetrili a s pomocou ďalšej skupiny záchrancov, ktorá medzitým dorazila po zemi, transportovali k vrtuľníku. Pri prevoze do nemocnice v Spišskej Sobote ju sprevádzal už len Pavol Vavro. Pri nemocnici vrtuľník pristál o 13. hodine, čiže päť hodín po zranení. V prípade, že by pri záchrannej akcii nebola použitá letecká technika, zásah by sa asi o tri hodiny predĺžil a horolezkyňa by pravdepodobne silné krvácanie neprežila.

„Boli sme na to stále pripravení, pretože v tú dobu bolo strašne veľa záchranných akcií. Ten vrtuľník tu v Tatrách bol v tú dobu, pretože sa pátralo po dvoch pracovníkoch ministerstva vnútra. Vtedy sa hovorilo aj o tom, či náhodou neušli na západ, takže to bola taká politická záležitosť a hľadali sme ich dosť intenzívne. Medzitým sa zranila tá horolezkyňa. Nastúpili sme so záchranárskym materiálom na palubu vrtuľníka pri bývalom dome horskej služby v Tatranskej Lomnici. My sme už aj predtým lietali, zvládli sme ten let celkom dobre, po pristátí sme sa ponáhľali, aby sme pri zranenej boli čo najskôr. Transport z terénu prebiehal v poriadku, bez zranení a ďalších problémov, to sme už boli zohratá partia,“ spomína si na akciu jeden z horských záchranárov Ivan Urbanovič.

Záchranná akcia napokon dobre dopadla a vrtuľník, ktorého technický stav nebol príliš dobrý, šťastne pristál aj so zranenou, ktorú neskôr lekári vyliečili. „Mali sme šialenú radosť, s Paľom Vavrom sme si na oslavu dali po tri borovičky, objímali sme sa s radosťou, že sme niekoho zachránili prví. Dokázali sme, že ten vrtuľník je tu nutný, bez neho tu horská služba nemôže existovať, že musíme ísť dopredu,“ upozornil Červíček.

Dnes si Urbanovič i Červíček prezvali z rúk primátora mesta Vysoké Tatry Jána Mokoša, riaditeľa Horskej záchrannej služby Jozefa Janigu i zástupcov Leteckého útvaru Ministerstva vnútra SR ocenenie za prácu, ktorú vykonali vtedy i počas ďalších rokov. „Nakoniec to celkom dobre padne, aj nás to teší, škoda, že ostatní chlapci, ktorí už nie sú medzi nami, tu dnes nemohli byť,“ konštatoval Urbanovič.

„Bez nebezpečnej a fyzicky namáhavej práce horských záchranárov a chvíľami takmer objaviteľskému úsiliu pilotov a palubných technikov v 60. a 70. rokoch minulého storočia by sa letecká záchrana v našich horách nikdy nerozvinula do dnešnej podoby, ktorá je plne porovnateľná s alpskými krajinami,“ uzavrel Juraj Rokfalusy z Klubu histórie leteckej záchrany, ktorý dnes vo Vysokých Tatrách pri tejto príležitosti zorganizoval spomienkovú slávnosť.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR