Od prvého výstupu Slovákov na Everest uplynulo tridsať rokov

Vo Vysokých Tatrách sa na počesť výročia každoročne koná extrémne náročný vysokohorský beh s názvom Psotkov memoriál.BRATISLAVA 15. októbra (WEBNOVINY) - V stredu uplynie tridsať rokov od momentu, keď na najvyššiu horu sveta, 8848 m vysoký Mount Everest na rozhraní Tibetu a Nepálu, vystúpili prví Slováci. Stalo sa tak 15 minút po 15. hodine miestneho času a úspešnými horolezcami boli Jozef Psotka a Zoltán Demján. Spolu s nimi stál na "treťom póle" Zeme aj Šerpa Ang Rita.


Slováci boli členmi expedície Sagarmatha 1984. Na vrchol vyšli slovenskou verziou tzv. poľskej cesty južným pilierom. Stali sa v poradí 172. a 173. človekom na vrchole, ale iba 16. a 17. v histórii, ktorí to zvládli bez pomoci kyslíka.

Zostup mal tragický koniec

Pri zostupe vtedy zahynul Jozef Psotka, ktorý bol vo svojich päťdesiatich rokoch najstarším človekom na svete, ktorý dokázal vystúpiť na Everest bez kyslíka. Vo Vysokých Tatrách sa na jeho počesť každoročne koná extrémne náročný vysokohorský beh s názvom Psotkov memoriál.

Doteraz stálo na najvyššom bode Zeme osem Slovákov. Po Psotkovi a Demjánovi to bol o štyri roky neskôr Jozef Just, v roku 1998 Peter Hámor, Vladimír Plulík a Vladimír Zboja, o ďalšie štyri roky Miroslav Caban a pred troma rokmi bol členom komerčnej výpravy Ján Čarnogurský ml. "Keď sme sa pred tridsiatimi rokmi rozhodli, že pripravíme výpravu na Everest, nikto tomu neveril. Bola to obrovská práca dať dokopy peniaze, povolenia, všetko, bolo toho veľmi veľa," uviedol pre denník Korzár vedúci horolezeckej časti výpravy na Everest 1984 Michal Orolin.

Slovenská výprava potrebovala získať finančné prostriedky a množstvo povolení, aby sa vôbec mohla expedícia začať. Vedúci výpravy František Kele bol už v roku 1971 mikrobusom Škoda 1203 v Nepále, aby podal žiadosť o výstup. Vtedy sa však ešte nekonal, realitou sa stal až o vyše desaťročie neskôr. Do Nepálu by Slováci pravdepodobne necestovali, ak by výpravu neorganizovali na pôde SAV.

Expedícia sa podarila pre pôžičku

"Konkrétne to bola výprava Geografickej spoločnosti, respektíve jej sekcie pre výskum vysokých pohorí a expedičnú činnosť. Bola to vedecko-horolezecká výprava. Len vďaka vedeckému programu sa kompetentné orgány v Nepále začali našou žiadosťou o mimoriadne povolenie k výstupu (teda mimo poradia čakateľov) zaoberať. Súviselo to aj s tým, že Geografická spoločnosť pri SAV ako prvá na svete reagovala na Káthmandskú deklaráciu týkajúcu sa ochrany veľhorskej prírody," spomína si pre agentúru SITA po troch desaťročiach František Kele.

Povolenie na horolezeckú časť dal vtedajší predseda Horolezeckého zväzu IAMES Jozef Michalov. Expedícii pomohol sumou 16-tisíc dolárov z oficiálnych fondov podniku riaditeľ Slovnaftu Peter Kopernický.

"Expedícia by sa nekonala, keby nám Milan Čarnogurský žijúci vo Vancouveri neposlal do Káthmandu pôžičku 5000 dolárov. Povolenie v tom čase 'stálo' 1000 dolárov. Keď sme však s Mišom Orolinom poň prišli, zvýšili poplatok na 3500 dolárov. Mali sme pri sebe len tých tisíc. Nebyť Čarnogurského promptnej pomoci, po mojom telefonáte doslova zo dňa na deň, povolenie by nám nebolo udelené. Navštívil som ho v roku 1983 pri získavaní financií medzi krajanmi. Keďže prípadná finančná podpora sa za danej politickej situácie v Československu nedala zlegalizovať, nič som 'načierno' nezohnal. Okrem prísľubu Milana Čarnogurského, že v núdzi pomôže," dopĺňa v spomienkach František Kele.